Lectio divina úryvku z Knihy Sudcov pod názvom Gedeon, mladík záchranca (Sdc 6, 11-24) z cyklu Mladí v Biblii.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 6. septembra 2017.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (56.7MB, 192kbps)

Modlitba

Dobrý Bože, ďakujeme Ti, že si nás pozval, aby sme žili vzťah s Tebou. Aj v tejto chvíli sa obraciame sa k Tebe, uvedomujeme si Tvoju prítomnosť, a chceme byť vnímavý na Tvoje podnety, ktorými sa nám budeš prihovárať cez slová Svätého Písma a cez Tvojho Svätého Ducha, ktorý objíma naše srdcia.
Chceme Ťa pozorne počúvať, aby sme sa premieňali, pripodobňovali Tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi a aby aj náš spôsob života pripomínal našim bratom a sestrám Tvoje jestvovanie a Tvoje milosrdenstvo, lebo Ty žiješ a kraľuje na veky vekov. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Milí bratia a sestry, všetkých vás srdečne vítam. Otvárame 10. ročník našich modlitbových stretnutí tu v katedrále svätého Martina. Stretávame sa tu, aby sme spoločne rozmýšľali nad Svätým Písmom, aby naše uvažovanie vyústilo do osobnej modlitby tak, ako to už celé generácie robí v Cirkvi spôsobom, ktorý sa nazýva lectio divina.

V tomto školskom roku má téma našich modlitbových stretnutí názov: Mladí s Biblii. Voľbou tejto témy odpovedáme na veľké spoločné uvažovanie, ku ktorému pozval všetkých Svätý Otec František, keď sa rozhodol, že témou nasledujúcej biskupskej synody má byť životná situácia mladých ľudí, ich cesta vo viere a rozlišovanie ich životného povolania.

Sväté Písmo nám poskytuje vo svojom nesmiernom bohatstve posolstvo o vzťahu Pána Boha a ľudí, v ktoromkoľvek období ich pozemského života. A tak aj udalosti zo života mladých ľudí, ako sú opísané na stránkach Biblie, predstavujú vzácne podnety pre duchovný život každého z nás.

Na našom dnešnom stretnutí sa chceme vhĺbiť do posolstva, ktoré nám prináša opis povolania mladíka Gedeona tak, ako je zaznamenaný v 6. kapitole Knihy Sudcov, ktorá patrí medzi knihy Svätého Písma Starého zákona.

Aby sme si priblížili trochu Knihu sudcov, môžeme si pripomenúť, že podľa všeobecne prijatej mienky odborníkov na Sväté Písmo udalosti opísané v tejto knihe sa vzťahujú na historické obdobie v časovom rozpätí od zaujatia Kanaánu do založenia izraelskej monarchie. Ide o obdobie od roku 1200 do roku 1030 pred Kristom. Obsahom knihy sú rozprávania o jednotlivých sudcoch, ktorých hlavným posolstvom je vždy svedectvo o Božej starostlivosti o Izrael, vyvolený národ, v zasľúbenej zemi.

Slovom „sudca“ sa v tejto knihe označuje vždy Bohom vyvolená osoba, ktorá vynikala morálnou a aj fyzickou silou a vodcovskými schopnosťami. Po Mojžišovej smrti pred prekročením rieky Jordán, bol to Jozue, ktorý voviedol vyvolený národ naspäť do Kanaánu, do zasľúbenej zeme. Po vstupe do zasľúbenej zeme však vyvolený ľud Izrael v niektorých obdobiach na rovine náboženskej poškvrnil pohanským modlárstvom. Opustenie viery v jedného Boha viedlo k rozkladu nielen náboženskému a mravnému ale aj politickému. Vyvolený národ je vydaný na milosť okolitých národov, osobitne Madiánčanov, ktorí postupne priviedli ľud do chudoby a strachu. Napriek previneniam ľudu Boh zostáva verný a vzbudzuje osoby, ktoré sa stávajú vodcami pre Izraelitov, aby ho vyslobodili z rúk nepriateľov a aby obnovili vzťah s Bohom.

A tak sa teraz započúvajme do posolstva zo 6. kapitoly Knihy sudcov, ako je v nej opísané povolanie jedného zo sudcov, Gedeona, ktorý bol v čase svojho povolania veľmi mladý.

Lectio

Sdc 6, 11-24

¹¹ Tu prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi.
¹² Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: "Pán s tebou, udatný hrdina!"
¹³ Gedeon mu odpovedal: "Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: "Pán nás vyviedol z Egypta"? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov."
¹⁴ Pán sa k nemu obrátil a povedal: "Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!"
¹⁵ On mu odvetil: "Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!"
¹⁶ Pán mu povedal: "Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!"
¹⁷ Nato mu povedal: "Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! ¹⁸ Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!" On odpovedal: "Ja dočkám, kým sa nevrátiš."
¹⁹ Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým.
²⁰ Boží anjel mu povedal: "Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!" Aj tak urobil.
²¹ Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí.
²² Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: "Beda mi, Pane, môj Bože - zvolal Gedeon, - "videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!"
²³ Ale Pán mu povedal: "Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!"
²⁴ Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre.

Kontext úryvku

V našom úryvku môžeme rozlíšiť niekoľko častí, ktoré zodpovedajú opisu povolania osôb, ktorý je typický pre Sväté Písmo Starého zákona.

Zvyčajne sú predstavené najprv osoby (vo verši 11), potom nasleduje Božie posolstvo, sprostredkované Božím poslom a odovzdanie poslania (vo veršoch 12-14), následne povolaný zvyčajne vyjadrí svoje námietky a pochybnosti a potom je predstavené potvrdzujúce znamenie z Božej strany (vo veršoch 15 až 21). Tieto všetky časti nachádzame aj v opise Gedeonovho povolania, ktoré je ešte uzatvorený vysvetlením pomenovania miesta, na ktorom sa povolanie uskutočnilo (vo veršoch 22 až 24).

Naše rozprávanie začína predstavením osoby (v. 11), ktorá je označená ako „Pánov anjel“. Aj keď príbeh začína konštatovaním, že Pánov anjel prichádza a sadá si pod dub tak, ako to robia ľudia, v nasledujúcom texte zistíme, že partnerom v rozhovore pre Gedeona je samotný Pán (v. 14 a 16). V závere úryvku bude spomenutý opätovne Pánov anjel (v. 20 a 22), ale zostáva zrejmé, že stále ide o komunikáciu medzi Gedeonom a Pánom.

Ostatné informácie, ktoré sa nachádzajú v úvodnom verši nášho úryvku, sa vzťahujú na miesto a na ďalšiu osobu, ktorá sa zapája do deja. Čo sa týka miesta, anjel si sadol pod dub. Výslovná spomienka, že ide o dub, poukazuje na skutočnosť, že ide o posvätné miesto. S vysokou pravdepodobnosťou bolo tomu tak z dôvodu liečivých účinkov jeho kôry a živice, ktorá sa z kôry získavala. Používali ju už starovekí Egypťania a Gréci, čo ukazuje, že išlo o praktické poznatky rozšírené na veľkom území a teda aj na území, na ktorom žil vyvolený národ a z na ktorom vznikali knihy Svätého Písma Starého zákona.

Čo sa týka osoby, rozprávanie odhaľuje, že ide o Gedeona, syna Joasa, z kmeňa Abiezerovcov. Gedeon je zastihnutý pri práci, ale činnosť, ktorú chce konať, sa javí ako neobvyklá od momentu, keď je spomenuté, že mláti obilie na mieste, akým je lis, ktorý obvykle slúži na vytláčanie oleja z olív a nie na mlátenie obilia. Ide o majstrovské vyjadrenie posvätného autora, ktorý niekoľkými slovami už popisuje situáciu strachu, v ktorej sa nachádzal samotný Gedeona a celý Izrael z dôvodu útlaku Madiánčanov.

Po predstavení osôb a miesta začína opis vlastnej udalosti. Anjel sa dal poznať Gedeonovi a pozdravil ho. "Pán s tebou, udatný hrdina!" (v. 12) Pozdrav obsahuje v sebe zahrnuté posolstvo pre osobu, ku ktorej je nasmerovaný. Keď charakterizuje Gedeona ako „udatného hrdinu“, anjel tým chce vyjadriť, že poslanie, ktoré zveruje Gedeonovi bude vyžadovať aj silu a aj odvahu. Formulácia „Pán je s tebou“, ktorou bol pozdrav uvedený, už obsahovala uistenie pre Gedeona, že Pán stojí pri ňom, aj keď úloha, ku ktorej je povolaný, sa javí naozaj ťažká.

Naznačením náročnosti úlohy sa otvára druhá časť opisu povolania, v ktorej povolaná osoba vyjadrí svoje námietky. Gedeon protirečí anjelovi ohľadom skutočnosti, že Pán je s ním a s jeho ľudom, keď musia znášať útlak (v. 13). Gedeon ako keby nebol schopný porozumieť, čo je príčinou zla, ktoré postihlo Izraelitov. Jeho postoj nadobúda charakter výčitky voči Pánu Bohu, keď pripomína prísľuby, ktoré Pán Boh dal otcom a ktoré sa v súčasnej situácii zdajú ako neuskutočniteľné. Ale je dobré si uvedomiť, že nejde o námietky, ktoré by narušili vzťah medzi ním a Pánom, ako to bolo pri udalosti, keď ľud šomral na púšti počas putovania do zasľúbenej zeme (porov. Nm 21,5 a nasl.), ale ide skôr o určitý spôsob božskoľudskej spolupráce, podobne ako tomu bolo v prípade Abrama, ktorý tiež hľadal potvrdenie Pánových prísľubov (porov. Gn 15,1-3).

V tomto bode by sa možno dalo očakávať prísne pokarhanie zo strany Pána Boha, ktoré by jasne ukázalo, že zodpovednosť za zlo, ktoré musí Izrael znášať, je treba hľadať jedine a výlučne v hriešnych skutkoch samotného ľudu. Posvätný text však predstavuje Pána, ako Gedeona uisťuje o svojej podpore a ako mu dáva poslanie zachrániť Izrael s vážnosťou a mocou, ktoré prichádzajú od samotného Pána Boha. To sa dá dobre porozumieť zo slov, ktoré sú vložené do Božích úst: „Ja ťa posielam“. (v. 14)

Následne dostávajú priestor ešte Gedeonove námietky. „Prepáč, môj Pane.“ Gedeonova otázka „Čím mám vyslobodiť Izrael?” nie je vôbec len rečníckou otázkou. Vyjadruje pochopiteľné a prirodzené obavy toho, kto je povolaný na neočakávanú a ťažkú úlohu. Dôvody, ktoré Gedeon uvádza, aby ospravedlnil vlastné obavy, sa nesú v znamení „malosti“. „Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ (v. 15)

Pán reaguje a uisťuje Gedeona slovami: „Ja budem s tebou.“ (verš 16). Záruka Gedeonovho víťazstva nad Madiánčanmi vyplýva z prítomnosti Pána Boha, ktorý prisľúbil, že bude stáť po jeho boku ako udatný hrdina.

A tak sa dostávame v našom úryvku k ďalšiemu typickému prvku opisov povolania a tým je požiadavka znamenia, ktoré má sprevádzať Božie slová (v. 17). Potvrdenie, ktoré požaduje Gedeon, netreba chápať ako nedostatok dôvery, ale v súlade so spôsobom opisu vo Svätom Písme slúži na to, aby vyzdvihla vierohodnosť povolania a posilnila jeho vážnosť. Pán sa nevyhýba požiadavke a Gedeonovi, ktorý požiadal o to, aby sa mohol vzdialiť a pripraviť obetu dôstojnú svojho božského hosťa, uisťuje, že počká na jeho návrat (verš 18).

Príprava obety je opísaná pomerne podrobným spôsobom (v. 19). Výslovne sa spomínajú niektoré detaily, napríklad presná miera múky, ktorú použil alebo poznámka o tom, že chleby boli nekvasené, ako aj opakovaný poukaz na miesto pod dubom, čo naznačovalo posvätný priestor. Keď Gedeon všetko pripravil, dozvedáme sa, že anjel mu presne určil, čo má urobiť s pripravenými vecami. Gedeon presne splnil, čo anjel žiadal a následné pohltenie obetovaných vecí ohňom, ktorý vyšľahol z anjelovej palice, predstavuje potvrdenie vierohodnosti zjavenia a povolania.

Gedeon si uvedomil, že prežil Pánovu prítomnosť osobitným spôsobom. Z hľadiska logiky rozprávania jeho reakcia, v ktorej odhaľuje svoje rozrušenie a strach z následkov, poukazuje na skutočnosť, že podľa súdobého chápania, kto by bol videl Boha, musel zomrieť. Táto časť textu slúži ani nie tak k tomu, aby zdôraznila Gedeonove obavy, ako skôr na to, aby vysvetlila dôvod pomenovania, ktoré podľa tradície dostalo to konkrétne miesto. To miesto dostalo pomenovanie „Pán je pokoj“, lebo Pán Boh zaželal pokoj Gedeonovi, ktorý sa veľmi rozrušil, lebo si uvedomil, že stál pred Božou tvárou a tým pádom, že by mal byť určený na smrť. Opis povolania Gedeona sa uzatvára oznamom, že Gedeon chcel na tom mieste postaviť oltár, ako trvalú pamiatku na túto udalosť (v. 24)

Meditatio

Ako si ty spoznal svoje povolanie? Kedy si počul Boží hlas v tvojom živote? Ako sa to prejavilo v tvojom živote? Kto vie, koľko razy osoby, ktoré sa rozhodli zasvätiť sa Bohu, dostali tieto isté alebo podobné otázky. Tajomstvo stretnutia medzi slobodným človekom a tichým posolstvom o Božom pláne vyvoláva prirodzene určitú zvedavosť spolu aj s obdivom zo strany toho, kto kladie tieto otázky.

Úryvok, nad ktorým uvažujeme, predstavuje pekný príklad rozprávania o povolaní v Starom zákone. Z toho dôvodu, keď budeme pozorne skúmať Gedeonovu skúsenosť, máme možnosť spoznať typické znaky povolanie a úlohy, ktorú Pán Boh zveruje v živote každému človeku, hoci sa tí ľudia nachádzajú v rozličných životných podmienkach a tiež pochádzajú z rozličných prostredí.

Prvá vec, ktorá vystupuje do popredia a ktorú si všimnime, je skutočnosť, že povolanie, keď ho chápeme ako osobitné stretnutie s Pánom Bohom, ktorý zveruje určité poslanie, nie je výsadou dajakej malej skupiny vyvolených, ako by sme si mohli myslieť, dotýka sa všetkých a každého. Situácia stretnutia medzi Pánom Bohom a Gedeonom je všetko iné ako čosi výnimočné, práve naopak, vyžaruje z nej všednosť. Gedeon je tu zachytený, keď vykonáva základnú prácu vo všednom dni svojho života, prežíva vnútorný strach pred nepriateľmi svojho ľudu, ako sme to vyrozumeli z toho, že mláti obilie na mieste, ktoré je samo v sebe určené na mletie plodov olivy. Pán Boh vstúpil do tejto všednosti a premenil to každodenné na mimoriadne ale bez toho, aby vytrhol Gedeona zo svojho prirodzeného prostredia. Božie pôsobenie je mimoriadne jemné, lebo sa mu páči priblížiť ľudskej všednosti bez toho, aby niečo nanucoval, ale aby navrhoval.

Niekto by mohol namietnuť: Ak je to tak, ak povolanie nie je výsadou len niektorých, prečo som ja v mojom živote nikdy neprežil Božiu prítomnosť tak, ako sa stalo Gedeonovi? A v tomto prípade nám rozprávanie z nášho úryvku vychádza v ústrety a ponúka nám odpoveď prostredníctvom symbolickej hodnoty stromu, ktorý sa spomína v našom úryvku. Ako už bolo spomenuté vyššie, dub bol stromom, ktorý v tých časoch bol zvyčajne prítomný na posvätných miestach. Ale vráťme sa ku znakovosti tohto prvku. Skutočnosť, že Pánov anjel sa priblížil ku Gedeonovi pri dube, ktorý patril jeho otcovi Joasovi (verš 11) znamená, že Gedeonova rodina mala vlastný posvätný priestor. Mimo obrazného vyjadrenia, text nám hovorí, že človek musí pripraviť pôdu vo vlastnom životnom priestore na stretnutie s Pánom Bohom a tak sa pripraviť na rozhovor so svojím Pánom a tak udržovať živým svoj vzťah k nemu. Ako sme už spomenuli, Pán Boh sa nenanucuje, ale navrhuje a robí to jemným spôsobom. On nechce vytrhnúť osoby z ich životných daností, jemu sa páči vysloviť svoje tiché volanie do ľudských túžob a očakávaní, aby ich premieňal v niečo, čo je ešte širšie a hlbšie. Ale iba ten, kto je pripravený počúvať, môže rozoznať tak jemnú a úctivú Božiu prítomnosť.

Na základe práve povedaného môžeme si všimnúť ďalšiu charakteristiku stretnutia medzi Pánom Bohom a Gedeonom, ktorá vystupuje do popredia zvlášť v rozhovore, ktorý sa nachádza vo veršoch 12 až 18. Spôsob, akým sa Gedeon obracia k Pánu Bohu, vykazuje nenútenosť a skúsenosť, v niektorých momentoch sa nám mohla javiť ako opovážlivosť. Toto správanie sa nám pomáha pochopiť nový prvok. Povolanie a poslanie nie je vojenským rozkazom, ktorému sa dá vyhnúť iba za cenu vážnych trestov, ale je to návrh v smere s očakávaniami a plánmi človeka. Gedeon sa pýta, namieta, akoby vyjednával s Pánom Bohom, ktorý neodmieta aj tento spôsob komunikácie, ale ju prijíma ako nevyhnutnú súčasť pravého a úprimného vzťahu.

Môžeme si všimnúť ešte ďalší veľmi významný rozmer vzťahu medzi Pánom Bohom a ľuďmi a ktorý sme mohli sledovať v našom úryvku. V plnom súlade so zjavením seba samého tak, ako to urobil v Mojžišovom prípade (porovnaj Exodus 3,14), Pán Boh sa zjavuje ako ten, ktorý je s človekom, je blízko každému osobne. Už v pozdrave, ktorým sa obracia na Gedeona, potvrdzuje túto skutočnosť, potom ju slávnostne zopakoval vo verš 14 a uistil Joasovho syna slovami, ktoré nedávajú priestor žiadnym pochybnostiam: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ (verš 16). Táto formulácia má veľmi hlboký význam a je vzorovým obrazom o Božej činnosti, on totiž neopúšťa osoby, ktorým zverí poslania, nenecháva ich napospas, ale ich sprevádza svojou ochranou. Jeho blízkosť je zárukou vnútorného pokoja pre toho, ktorého Pán povolal k dôležitým úlohám, ktoré môžu aj prevyšovať jeho prirodzené sily. Ako Gedeon tak aj každý človek, ktorý sa dostane do situácie, že musí zápasiť s ťažkosťami a únavou, ktoré sú spôsobené úlohami jeho povolania, môže nájsť úľavu v Pánových slovách, ktorý ho uisťuje: Neboj sa, lebo ja som s tebou.

Oratio

Pane Ježišu, Ty si prostredníkom medzi nami a Otcom, pomáhaš nám, aby sme porozumeli správne svoje jestvovanie a svoje životné povolanie. Počas svojho pozemského účinkovania si pravidelne trávil čas v modlitbe, v rozhovore s Tvojím Otcom, lebo Tvoja nekonečná láska k Otcovi Ťa viedla k tomu, že si vždy konal tak, ako Ti Otec vnukol konať, že si vždy hovoril to, čo si počul od Otca a zvestoval si to nám ľuďom, že si v rozhovore s Otcom prosil aj o to, aby Ťa minul kalich utrpenia, ale podriadil si sa Otcovmu zámeru.

Prosíme Ťa, pomôž nám, aby sme porozumeli, že náš život môže byť jedine vtedy správny a vydarený, keď budeme nasledovať naše životné povolanie, ktoré najlepšie spoznávame v modlitbe, v rozhovore s Tebou v Duchu Svätom. Chcem si teraz znova hlboko uvedomiť, ako potrebujem chvíle modlitby, aby som porozumel správne svojej životnej situácii, aby som mohol robiť dobré rozhodnutia.

Prosím Ťa, Pane, aj za mojich bratov a sestry, predovšetkým za mladých, aby sa učili vyhradiť si čas na modlitbu, aby sa učili rozprávať sa s Tebou, aby mali plnú dôveru v Tvoju lásku a istotu, že si nám každému blízko a že rozumieš každému z nás a poznáš úplne dokonale našu situáciu.

Prosím Ťa, Pane, za našich otcom a matky, aby viedli svoje deti k modlitbe, posilni ma, aby som aj ja dával dobrý príklad modliaceho sa. Rozhovor s Bohom v modlitbe patrí k našej ľudskej dôstojnosti, je vyjadrením nášho bytostného vzťahu s naším Otcom prostredníctvom Syn Ježiša v Duchu Svätom. Pane, v tejto chvíli si uvedomujem, že na to nesmiem nikdy zabudnúť.

Contemplatio

„Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.

(Jn 14,23)