V pondelok 28. februára o 17.00 popoludní sa v Katedrále svätého Martina uskutočnila slávnostná svätá omša. V rámci nej sa veriaci a kňazi Bratislavskej arcidiecézy rozlúčili s relikviou svätého Cyrila, ktorá dva mesiace putovala po farnostiach arcidiecézy. Homíliu, ktorú predniesol hlavný celebrant, bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, prinášame v plnom znení.
Drahí bratia a sestry,
ubehli dva mesiace odvtedy, čo sme na tomto mieste slávnostne uvítali relikvie svätého Cyrila. Počas prvého týždňa si ju prišli uctiť veriaci bratislavských farností. Bolo povzbudzujúce vidieť, s akou úctou a vierou prijímajú blízkosť posvätnej relikvie. Prijímajú ako možnosť k duchovnému precitnutiu a prehĺbeniu duchovného života. Čosi podobné možno konštatovať aj o ostatných bezmála osemdesiatich farnostiach našej arcidiecézy, kde relikvie svätého Cyrila prijali s podobnou dôstojnosťou a nábožnosťou. Akoby sa opakovalo, čo v tomto stredoeurópskom priestore odohrávalo pred vyše tisícročím: Cyril s Metodom prichádzali medzi ľudí, aby v nich prehĺbili poznanie Písma a cez Písmo poznanie Boha a jeho vôle. Keď sme počas uplynulých sobôt odovzdávali relikviu jednotlivým dekanátom, základnou myšlienkou bolo: ten, ktorého posvätné ostatky uctievame, je živý pred Bohom. Je spolu so svojim bratom Metodom naším orodovníkom za to, aby ich duchovná sejba aj dnes prinášala žiaduce ovocie. No a živý pred Bohom sú vlastne preto, že už tu na zemi prežívali Božiu prítomnosť a v tejto viere plnili Božiu vôľu.
Ako vyplýva aj z dnešného evanjelia, Boh aj duchovne vyzreté osobnosti, na ktoré hľadí s úľubou, predsa stavia pred nové výzvy a nové povolania. Z vety dnešného evanjelia „ešte čosi ti chýba“ vyplýva skutočnosť, že pokiaľ človek nezavŕši dni svojho pozemského života, má byť vždy pripravený obetovať Bohu všetko. Znovu a znovu, a všetko. Keď svätí vierozvestovia dostali poslanie k Slovanom, boli to už zrelí a skúsení muži. V istom zmysle slova by mohli povedať: všetko, čo od nás Boh chcel, sme spĺňali. Áno, naozaj mali za sebou bohaté misijné skúsenosti. Mali za sebou intenzívne duchovné vyzrievanie, boli to vážené osobnosti. No na rozdiel od bohatého mladíka, paralyzovaného vlastným majetkom, Cyril s Metodom zanechali svoje istoty. Opustili svoje prostredie a zabehaným životný štýl, aby vykročili s novým tvorivým nasadením uskutočňovať svoje posvätné poslanie. Sú pre nás príkladom duchovnej bdelosti počúvať vždy znova a znova Božie volanie. Príkladom pohotovosti vstať a ísť. Kráčať, kam nás Pán volá.
Možno by sme aj my mali dnes sklon povedať: Pane, počas putovania relikvie po našich farnostiach sme ju s úctou sprevádzali a o nej čo najhlbšie rozjímali v kontexte Kristovho evanjelia. Možno by sme aj my dnes naozaj mali sklon povedať: Pane urobili sme všetko, čo sme vládali, čo bolo v našich silách. No pán nám odpovedá cez dnešné evanjelium: po všetkom vašom doterajšom úsilí sa nič nekončí. Nastáva čas konať a vaše rozjímania a zbožnosť naďalej a ešte lepšie uvádzať do praxe. O čo teda budeme v týchto chvíľach prosiť? Inšpirovať nás môže zaujímavá prosba, ktorú predložil starozákonný prorok Elizeus svojmu učiteľovi, prorokovi Eliášovi. Keď sa s ním lúčil, prosil ho, aby na ňom dvojnásobne spočinul jeho duch (2 Krľ 2, 9). Prosme podobne aj my pri dnešnej rozlúčke: my sa dnes vlastne nechceme celkom rozlúčiť. My chceme prosiť, aby aj na nás spočinul duch svätých vierozvestov, aby sme v ich duchu a podľa ich príkladu slovom i životom svedčili o Bohu. O Božej dobrote, o jeho milosrdenstve a láske.
Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane! Zachovaj v nás ich ducha, ich obetavosť, ich vieru. Daj aj nám vytrvalosť svedčiť, že tu a teraz Slovo, ktoré bolo na počiatku a bolo u Boha, to Slovo je tu a teraz prítomné a účinné. Zároveň sa modlíme za všetky diecézy, dekanáty a farnosti, po ktorých bude relikvia sv. Cyrila putovať v nasledujúcich mesiacoch: kiež by aj pre nich bola jej prítomnosť účinným podnetom hľadať Boha, hľadať jeho vôľu. Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!
__________
Foto: Timo Pozdech, TK KBS