Jubileum sa stalo veľmi významnou udalosťou v dejinách Cirkvi. Prvé Jubileum vyhlásil pápež Bonifác VIII v roku 1300. Dostal aj názov „Svätý rok“, pretože je to čas, v ktorom zažívame Božiu svätosť, ktorá nás premieňa. Prvý Svätý rok roku 1300 sa v skutočnosti zrodil na žiadosť Božieho ľudu. V atmosfére zmeny storočia veriaci v Ríme požiadali pápeža Bonifáca VIII. o „odpustky za všetky hriechy, ale to nielen úplné, ale čo najplnšie“, ako to čítame v Bule Antiquorum habet o vyhlásení prvého Jubilea a podľa ktorej sa Jubileum malo sláviť každých 100 rokov.

„Jubileum“ je názov pre „výnimočný, mimoriadny, špeciálny“ rok: je odvodený od hudobného nástroja, ktorý sa používal pri oznámení jeho začiatku, hebr. yobel, baraní roh, ktorého zvuk oznamuje Deň zmierenia (Jom Kippur). Tento sviatok sa konal každý rok, ale osobitný význam nadobúdal pred začiatkom jubilejného roka. Zmienku o ňom nachádzame v Starom zákone v knihe Levitikus: mal sa konať každých 50 rokov, keďže išlo o „výnimočný“ rok, ktorý sa mal prežívať každých sedem ročných týždňov, čiže sedemkrát sedem rokov, takže čas siedmich ročných týždňov bude štyridsaťdeväť rokov (porov.

V jubilejnom roku máme podľa bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského osobitne myslieť na našu totožnosť ľudí, ktorí sú prostredníctvom krstu pozvaní k svätosti. Preto sa jubilejný rok nazýva aj svätým rokom. “Možno sa to zdá pre niekoho silné, pretože slovo svätý v nás vzbudzuje rešpekt. Ale v hĺbke je krása. My sme svätí z princípu, pôvodne. Prví ľudia boli stvorení na Boží obraz, teda na obraz Najsvätejšieho. Tento obraz v nás bol obnovený. Boli sme pri krste adoptovaní za Božích synov a dcéry.