Lectio divina textov Gal 5,1-11.13-14 a Flp 2,12-18; 4,4 v rámci programu Škola Pavlovho slova.

Prinášame plný text Lectio divina, ktorá odznela za veľkej účasti veriacich v Katedrále sv. Martina 1. októbra 2008.

Úvodná modlitba

Pán môj a Boh môj, vezmi odo mňa všetko, čo mi bráni ísť k tebe.
Pán môj a Boh môj, daj mi všetko, čo ma podporí na ceste k tebe.
Pán môj a Boh môj, vezmi ma mne a daj ma celkom tebe.

(modlitba od Mikuláša z Flüe)

Uvedenie do stretnutia

Dnes večer chceme hovoriť o dvoch významných hodnotách: o slobode a radosti.

Predstaví nám ich zbožný a zároveň slobodný Pavol.

Vyjadrené maliarskou terminológiou, ponúka nám to v efezskom diptychu, čiže dvojobraze, z roku 55 (resp. 56/57), utvorenom dvoma listami: listom Galaťanom a listom Filipanom. Svätý Pavol napísal oba tieto listy v tom istom roku v Efeze.

Chceme spoznať naturel slobody a radosti v Kristovi, chceme sa teda vhĺbiť do prirodzenosti slobody a radosti v Kristovi, ako ju chápal a prežíval svätý Pavol.

Vypočujme si najskôr text z listu o slobode, ktorým je List Galaťanom...

...a druhý úryvok bude z listu o radosti, ktorý Pavol adresoval Filipanom z efezského väzenia.

Lectio

Gal 5,1-11.13-14

SLOBODU nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Ja, Pavol, vám hovorím, že ak sa dáte obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A každému, kto sa dá obrezať, znova dosvedčujem, že je povinný zachovávať celý zákon. Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti. Veď my v duchu viery očakávame nádej spravodlivosti. Lebo v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku. Dobre ste bežali. Kto vás zadržal, aby ste odporovali pravde?

Toto navádzanie nie je od toho, ktorý vás volá. Trochu kvasu prekvasí celé cesto. Ja vám dôverujem v Pánovi, že nebudete nijako ináč zmýšľať. Ale ten, čo vás mätie, odnesie si trest, nech je to ktokoľvek. Ak ja, bratia, ešte stále ohlasujem obriezku, prečo ma potom prenasledujú? Veď potom je odstránené pohoršenie kríža. Lebo vy ste povolaní pre SLOBODU, bratia, len nedávajte SLOBODU za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

Flp 2,12-18; 4,4

Milovaní, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Takisto sa aj vy radujete a radujte sa so mnou!

Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: radujte sa!

Čo hovorí text

Najprv sa venujme tomu, čo hovoria úryvky z listov. Naša úloha je sťažená tým, že sa musíme zaoberať hneď dvomi textami. Urobíme to postupne. Venujeme sa najprv úryvku o slobode.

A) Slová o slobode sú z Listu Galaťanom, čiže kresťanom v Galácii.

Kresťanskú komunitu v Galácii založil Pavol na svojej druhej misijnej ceste v rokoch 49-52. Pavol, keď sa nachádzal v Efeze, dostal správy o galátskej komunite kresťanov a reagoval na naliehavú situáciu, ktorú vytvorilo pôsobenie kazateľov judaizátorov, ktorí tamojším kresťanom z pohanstva kázali, že ku spáse je potrebná obriezka, inými slovami, presviedčali kresťanov z pohanstva, že ku spáse je nevyhnutné prijať aj predpisy židovského náboženstva.

Pavol týchto hlásateľov nazýva v úvode listu falošnými bratmi, votrelcami, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili (Gal 2,4).

Akú povahu má však Pavlom spomínaná sloboda? Úryvok, ktorý sme počuli, rieši otázku plnenia židovského zákona (resp. halachy, čo boli etické a právnické nariadenia a normy odvodené farizejmi zo Zákona). Židovským zákonom sa rozumie nielen desať Božích príkazov, ktoré dostali Hebreji na Sinaji, a nielen súbor náboženských a spoločenských zákonov, ktoré ustanovil Mojžiš, ale aj súbor predpisov, ktoré boli počas generácii pridané inými predstaviteľmi židovského náboženstva.

V úryvku dáva Pavol do protikladu obriezku a lásku.
Obriezka symbolizuje ako zástupná skutočnosť všetko, čo patrí k židovskému zákonu a láska predstavuje vrchol nového radostného posolstva, čiže evanjelia, ktoré priniesol a uskutočnil Ježiš.
Samotný svätý apoštol Pavol neohlasoval v Galácii obriezku, čiže nežiadal od tých, ktorí v Galácii z pohanstva uverili v Ježiša, aby zachovávali aj všetky predpisy židovského náboženstva, ale hovoril o predovšetkým vo vtedajšej spoločnosti pohoršujúcej skutočnosti, o Ježišovom ukrižovaní, o Ježišovom pohoršujúcom kríž (porov. 1Kor 3-4), ako o najvyššom prejave lásky. Pavol sám uznal, že celý zákon, aj ten židovský, sa napĺňa v slove o láske k blížnemu.

Pavol použil na popis slobody termíny vtedajšej spoločnosti, kde na jednej strane sú slobodní občania (eleuteroi) a na druhej otroci (douloi) ktorých život bol úplne v rukách ich vlastníkov, čiže ich pánov. Otroci ale mohli byť materiálne vykúpení zo svojho otrockého postavenia v spoločnosti.

Pavol túto spoločenskú situáciu prenáša do oblasti náboženskej, do oblasti vzťahu človeka k Bohu. Ohlasuje oslobodenie spod zákona cez Ježiša, ohlasuje, že Ježiš tých, ktorí ho prijali, spod zákona vykúpil, čiže oslobodil, a Ježiš vydobyl túto slobodu pre všetkých bez rozdielu, teda nielen pre Židov.

Pavol v liste Galaťanom to vyjadril aj takto (Gal 4,4): Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Pavol zdôrazňuje, že Ježiš zákon nezrušil, ale naplnil. Ježiš Kristus zákon naplnil, lebo bol bez akéhokoľvek hriechu poslušný vôli svojho Otca vo všetkom až na smrť na kríži a zjavil nám Otcovu vôľu a posolstvo, že všetky zákony a prikázania majú svoj zmysel v prikázaní lásky, že Boží zákon je daný prikázaním lásky. Sloboda kresťana spočíva v pozitívnej voľbe pre Krista samotného a v pozitívnej voľbe pre Krista, prítomného v druhých, nevyhnutne sa však aj spája s Ježišovým krížom a so službou blížnym.

Pavol tvrdými slovami: Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva varuje Galaťanov, a chápe to tak, že ak by skĺzli a prijali židovský zákon po tom, čo prijali Kristovu novosť, znamenalo návrat do ponižujúceho otroctva, ktoré ťaží ako jarmo.

Pavol opakuje že Kristus nás oslobodil. Situácia slobody je v kontraste so situáciou otroctva. Otroctvo spočívalo vo viazanosti nielen desiatimi Božími prikázaniami ale aj pomerne veľkým počtom ľudských náboženských príkazov a zákazov a sa prejavovalo v ambícii úplne dokonale zachovať celý tento židovský zákon, čiže v ambícii perfekcionizmu. Zákon sa s úzkostlivosťou aplikoval v niektorých farizejských kruhoch na všetky detaily života. No šlo o klamlivú dokonalosť. Náboženský zákon sa tak žil bez Boha a budoval sa vlastný projekt seba samého, budoval predstavu o vlastnej osobnej dokonalosti bez ohľadu na iných. Presadila sa litera, ktorá zabíja, a stratila sa otvorenosť a odkázanosť na Ducha, ktorý oživuje (2Kor 3,6).

Ak sa však človek otvorí tomu, čo apoštol Pavol označuje ako pohoršenie kríža, ak sa človek otvorí daru Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, ak teda človek prijme vo viere nenahraditeľný zmysel Kristovej smrti a zmŕtvychvstanie, vytvára sa v ňom nezameniteľné spojenie s Kristom. Je oslobodený a sloboda je vytvorená a uskutočňuje sa v tom istom Duchu, z ktorého žil Ježiš, čiže je to sloboda v Pánovom Duchu.
Pavol to vyjadril takou triádou, keď si uvedomil, že ide o vzájomné prepojenie troch skutočností, ktoré sa vzťahujú na každého, kto sa otvoril pre Ježiša Krista:

Prijatie Krista prináša slobodu v Kristovom Duchu. V Kristovom Duchu sme však nielen slobodní, ale dostávame schopnosť byť bratmi a sestrami toho, ktorý nás oslobodil, dostávame schopnosť byť synmi a dcérami a konať ako synovia a dcéry Kristovho Otca.

Pavol však so zmyslom pre realizmus varuje pred iluzórnou slobodou: vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte (douleu,ete) v láske! (Gal 5, 13) Vždy je nebezpečenstvo, že sloboda bude fungovať v opačnom smere protikladnom voči svojej prirodzenosti. Treba sa naučiť byť slobodný, aby sa neupadlo do otroctva tela. Do slobody sa treba zaúčať, slobode sa treba učiť. A práve ochotná vzájomná služba v láske druhým (výzva dosl. znie otročte si navzájom douleu,ete avllh,loij) nám nedá odbočiť z pravej cesty slobody v Duchu. Dotvrdia to Pavlove slová v závere: Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

B) Druhý úryvok o radosti zaznel z Listu Filipanom.

Pavol navštívil Filipy na druhej misijnej ceste a založil tu na európskej pôde prvú kresťanskú obec zväčša z pohanov. Prvou kresťanskou sa tu stala Lýdia z Tiatiry. Mesto ležalo na známej Via Egnatia, spájajúcej Rím s Východom. Mesto bolo kolóniou vojenských veteránov a bolo pokladané za „malý Rím Orientu“.

List Filipanom je štvrtý list Pavla a patrí k tzv. listom z väzenia, popri liste Filemovi, Kolosanom a Efezanom. Je to veľmi paradoxné, že Pavol tu vyzýva adresátov radovať sa s ním práve, keď je vo väzení.

Daný úryvok zaznel vzápätí po nádhernom chválospeve o Ježišovi Kristovi, ozajstnej perle kresťanskej viery a duchovnosti, ktorý Pavol prebral už z pôvodnej liturgie. Po vieroučnom texte zaznieva opäť povzbudzujúca časť s výzvami ku konkrétnym postojom a k svedectvu v pohanskom prostredí.

Pavol vyzýva k práci s bázňou a chvením na spáse. Bázeň patrí k základným postojom veriaceho, ako ho chápe Sväté Písmo. Je to úctivý rešpekt k Bohu a vzbudzuje obavu z možnosti zarmútiť milovanú osobu. Pavol nám povedal, že spása je tak výsledkom našej spolupráce s Pánom. Práca na nej sa konkretizuje i bezúhonným konaním dobra vo svete poznačenom zlom a to je základ, z ktorého vychádza pravá duchovná radosť. Kresťania vo Filipách majú aj navonok prejaviť svoje dobré skutky, majú ukázať silu dobra vo svojich skutkoch ako svetlo uprostred zlého sveta. Takto budú aj dobrou vizitkou Pavlovej misie medzi nimi. Pavol na základe svojej osobnej momentálnej skúsenosti nakoniec zdôrazní radosť, ktorá má sprevádzať život kresťana vo všetkých situáciách života. Aj v prípade radosti môžeme povedať, že ide o ovocie Ducha. K takejto nevšednej radosti v Pánovi privádza Pavla možná obeta života, pre ktorú sa Pavol oslobodzuje povzbudený príkladom Krista. Takúto slobodu získava Pavol práve zo svojho spojenia s Kristom: je jeho služobníkom (1,1), je pre Krista väznený (1,13), žiť pre neho je Kristus (1,21), lebo Pán sa ho zmocnil (3,12) a Pavol si osvojil jeho zmýšľanie, ku ktorému vyzýva aj ostatných (2,5).

Meditatio

Najprv o slobode...

Sloboda je jeden dôležitý rys Božieho obrazu v človeku. Túžba po slobode mobilizuje jednotlivcov a stmeľuje aj veľké spoločenstvá, čoho svedkami sme boli na Slovensku aj my pred skoro dvadsiatimi rokmi.

Vo Svätom Písme otázka slobody vystupuje do popredia veľmi zreteľne v Knihe Exodus, keď Boh sám rukou Mojžiša vyviedol ťažko skúšaný židovský národ z egyptského otroctva na slobodu do púšte. Až tam na slobode mu dal pravidlá, aby si slobodu udržal.

Avšak ľud, ktorý odišiel z Egypta, na púšti bol na ceste do slobodnej krajiny a nebol ešte vnútorne slobodný. Bol skúšaný vonkajšími a vnútornými nepriateľmi. Vnútorní nepriatelia slobody ako reptanie, nedôvera a neochota ísť v ústrety novej skúsenosti s Bohom, zaháňali ľud skôr naspäť do Egypta, kde boli plné hrnce. Nie náhodou generácia, ktorá sa voči novej realite búrila, v zasľúbenej krajine slobodu ani nezažila, vymrela na púšti. Boh nikdy nedáva niečo nasilu, čo nie je od človeka prijaté. Ľud dostal dar slobody vonkajšej, ale vnútorne ešte slobodný nebol.

Sloboda človeka spočíva v rozhodnutí prijať alebo odmietnuť niekoho alebo niečo. Pán Boh nás stvoril slobodných na Boží obraz. Jedine človek mu môže dať slobodnú odpoveď a jedine človek sa slobodne rozhoduje o svojom osude. Je na človeku, či privedie život do ničoty alebo ho pozdvihne tým, že ho privedie k samotnému Božiemu životu.

Sloboda pre mnohých dnešných ľudí spočíva v oslobodení sa od všetkého alebo aspoň od toho, čo nás nejako obmedzuje. Veľmi naivná predstava slobody spočíva, že sloboda znamená robiť si, čo chcem, bez nejakého obmedzenia, čo je však svojvoľnosť. Ľudí, ktorí takto zmýšľajú a konajú, nazýva už Sväté Písmo Starého zákona bezbožníkmi, lebo nerešpektujú Boží zákon a snažia sa postaviť na Božie miesto.

Pavol na to hovorí: "Všetko smiem." Ale nie všetko osoží. "Všetko smiem." Ale ja sa ničím nedám zotročiť (1 Kor 6,12) alebo: "Slobodno všetko." Ale nie všetko osoží. "Slobodno všetko." Ale nie všetko buduje (1Kor 10,23). Pavol tu naznačuje, že kresťan oslobodený spod otroctva mnohých predpisov Starého zákona, ak zostane na úrovni morálnej neurčitosti, stagnuje a nevstúpi do kresťanskej slobody, ba čo viac môže upadnúť do otroctva tela, ak by sa nezaúčal vybrať to, čo je lepšie (1Sol 5,21). Treba byť slobodní pre budovanie seba a iných.

Pavol o sebe povie: hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal (1Kor 9,19). Zrelé Pavlovo konanie je prejavom jeho slobodného rozhodnutia pre službu blížnym.

Kvalitu kresťanskej slobody, ktorú predstavuje Pavol, môžeme lepšie pochopiť, keď si uvedomíme obsah dvoch rozmerov slobody: môžeme totiž rozlišovať slobodu ako slobodu od niečoho a slobodu ako slobodu pre niečo.

Mnohí, najmä mladí ľudia sa chcú stať slobodní od všetkého, čo obmedzuje, čo ich viaže, zaťažuje. Ale často nevedia, prečo chcú byť slobodní, kvôli čomu chcú byť slobodní a tak sa stávajú slobodní pre nič.

Sloboda od všetkého prináša vnútorné prázdno a samotu, z ktorých potom pochádza úzkosť a strach, a keď chcú prekonať samotu a prázdno, niekedy smerujú k drogám alebo iným silným závislostiam na niečom, ktoré ich zotročujú a tak z veľkej túžby po slobode v konečnom dôsledku slobodu strácajú často až úplne. Hovorí sa, že súčasná popularita tetovania a piercingu je vraj odrazom túžby človeka, popri toľkých obmedzeniach doma, v práci, v spoločnosti robiť si aspoň na svojom kúsku tela, čo chcem.

Na druhej strane môžeme spomenúť kladný jav: u nás na Slovensku je populárnou kolektívnou hrou hokej, resp. futbal. Obe sa však zakladajú na pevných pravidlách, podľa ktorých nie je dovolené robiť si hráčom, čo chcú. Diváci sa stotožňujú s pravidlami, ako aj so šikovnosťou tých „ich“ hráčov. V rámci pravidiel sa rozvíja kreatívna, tímová hra a súperenie: všetko je prejavom hravej slobody. Je to slobodná hra v súboji a v spolupráci pre výhru. Na jednej strane hráč tréningom nadobúda kontrolu nad sebou samým, aby sebakontrolou nad sebou získal prevahu a prostredníctvom prevahy slobodu, tá ho však núti k disciplinovanej spoluhre a férovému súpereniu. Ide tu o hľadanie disciplíny slobody a nácvik súperenia. Z hry sa tak môžeme učiť žiť. Sloboda hry tu žije z pravidiel, z disciplíny, z nezávislosti od vonkajšieho úspechu a svojvôle. A tak okrem zábavy nás hra učí, ako sa môžeme aj my zaúčať slobode v Kristovi. Isté pravidlá v nej naznačil aj Pavol.

Existuje teda aj tá druhá možnosť slobody: sloboda pre niečo alebo niekoho. Chlapec, ktorý miluje dievča sa v slobode rozhodne stráviť zvyšok života už iba s ním. Je slobodný pre ňu a zároveň slobodný od vzťahu k iným.

Všetci ľudia tušia, že musí existovať sloboda pre veľké veci: pre lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, dobrotu, vernosť, sebaovládanie, čo je ovocie Ducha, existuje sloboda pre Boha. Je to sloboda od všetkého zla, ktoré zotročuje a zabraňuje nám byť sebou samými. Je to sloboda pre každé dobro, pre všetko, čo je o láske, šťastí, pravosti a hĺbke života. Sloboda od všetkého sa v Ježišovi Kristovi mení na slobodu pre všetko. Ježiš nám ju ukázal svojím životom, keď hovorí pravda vás vyslobodí (Jn 8,32). Pravda, ktorú zvestoval, že Boh je Otec, ktorý nekonečne miluje svoje deti v Ježišovi. V tom spočíva základ našej pravej slobody, aby sme milovali Boha Otca, iných ľudí a svet okolo seba a túžili po dobrých veciach, ktoré nás napĺňajú a nie degenerujú. Pravá sloboda spočíva v rozhodnutí pre to, čo je viac; ešte lepšie pre to, čo je všetko.

Pavlova sloboda v Liste Galaťanom, ako sme videli, spočíva v oslobodení spod jarma zákona vďaka Ježišovi a v slobode pre neho: v slobode nasledovať ho a v ochote nechať sa ním viesť a formovať. Kristus nám nikdy seba nenanucuje, ale krížom, životom a slovom sa predstavuje ako plne realizovaný človek.

Táto sloboda kresťana má aj svoje paradoxy: je ním napr. prípad, o ktorom hovorí Pavol v Prvom liste Korinťanom (1 Kor 8-10): v Korinte sa majú kresťania zriecť jedenia mäsa obetovaného modlám kvôli svedomiu slabších bratov, ktorí by sa na tom pohoršovali. Tu vlastná sloboda ustupuje z lásky k druhým, ktorí ešte daný stupeň slobody nedosiahli. Je to vzdanie sa slobody pre budovanie v láske.

V Druhom liste Korinťanom nám Pavol pripomína (2Kor 3, 15): „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ a v liste Rimanom nás učí (Rim 8,2): „veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti“.¹

V našom prostredí sa však kresťanstvo predstavuje a javí ako inštitúcia zákazov – či to chceme alebo nie, aspoň priemernému človeku sa kresťanstvo takto prezentuje. Kresťanstvo sa zdeformovalo na: Nesmieš to, či ono... Nesmieš byť slobodný, pretože ti všetko predpisujeme! Zdá sa, že sa všetko zakazuje.

To, že kresťanstvo je vlastne cesta k slobode, totiž, že svoj život budujem jedine na Bohu ako na základe, to sa nám ešte nedarí zrozumiteľne sprostredkovať. Tej predstavy o kresťanstve ako o náboženstve zákazov a príkazov sa zo dňa na deň Cirkev nestrasie, no musíme ho začať striasať zo seba najprv my, už tým, že často si uvedomíme, že som slobodné Božie dieťa a že moja viera je pozitívna voľba pre to, čo je najvyššou hodnotou, voľbou pre lásku, pre Boha.

Druhá časť diptychu - o radosti...

Iste sa tiež zhodneme i v tom, že pre náš život je veľmi dôležitá radosť zo života. Bez nej by bežný život, ale ani duchovný život za veľa nestál. Kde ju čerpať v dnešnom pesimistickom svete? Dnešná spoločnosť zábavy túži tiež po radosti, dáva to najavo, hoci sa jej tú pravú radosť nedarí dosiahnuť.

Radosť má byť znakom nášho kresťanstva, aby bolo dôveryhodné a prívetivé. Svätý Pavol nás pobáda k radosti, dosvedčuje nám vlastnú radosť, hoci je väzňom kvôli hlásaniu evanjelia Ježiša Krista.

Pavol vyzýva aj nás: „[…] Radujte sa v Pánovi!“ (Flp 4,4). Pavlovi však nejde o nejakú ľahkovážnu radosť. Pavlova radosť je podobná radosti, o ktorej hovorí evanjelista Ján v Ježišovej hodine, zvlášť hodine jeho utrpenia, keď on sám daruje seba ako obetu, brániac sa síce, ale teší sa z pokoja a radosti, ktoré chce, aby sa stali našimi: Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná (Jn 15,11).

Ježišova radosť a následne aj Pavlova radosť je radosť toho, kto sa stáva darom pre iných a riadi sa zákonom nezištnosti, čo pramení z veľkej slobody. Aj vo vypočutom úryvku je tá Pavlova radosť viazaná na väzenie, ktoré podľa dnes prevládajúcej mienky zakúsil Pavol v Efeze, hoci o ňom Skutky apoštolov nič nehovoria. Pavol tu prežil tri roky, no zažil aj príkoria, na väzenie v Efeze poukazujú však texty z jeho listov (2 Kor 6,5; 11,23, kde hovorí Pavol o viacerých väzeniach; Rim 16,7).

Najhlbšia radosť v živote sa teda dosahuje u Pavla pripodobnením svojho života Kristovi, ktorý trpel a bol poslušný až na smrť na kríži a práve preto ho Boh povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno... (Flp 2, 6-11).

Pavol smeruje výzvu v duchu mimetickej resp. imitačnej výzvy: Napodobňujte (mimeisthe) ma (1Kor 4,16; 11,1; Flp 3,17): Radujem sa, teda radujte sa spolu so mnou!

Teológia listu je veľmi podobná k Petrovej výzve z 1 Pt 4,13: Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva.

Možno povedať, že Pavol dosahuje veľký stupeň slobody, ktorý mu umožňuje pocit radosti zo stotožnenia sa vo svojom osude s Kristom. Práve preto Pavol povie: Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk (1,21). Pavol nás kresťanov pobáda, aby radosť v Pánovi a z Pána tu medzi ľuďmi na ceste životom bola predzvesťou radosti, ktorá nás očakáva jedného dňa v nebi. Silné spojenie s Kristom nám dá ovocie Ducha, radosť prameniacu zo slobody v Kristovi. Svet s nedočkavosťou túži vidieť túto radosť na nás kresťanoch.

Pýtajme sa v tichosti nášho srdca pred Pánom:

Je niečo, čo ma v mojom živote zotročuje?

Nie je moja sloboda len svojvoľnosťou a výlučným hľadaním príjemnosti?

Ľutujem niekedy, že nemôžem robiť isté veci ako tí, čo Krista nepoznajú?

Čo mi dodáva najviac radosti v živote?

Čo znamená sloboda pre lásku v mojom osobnom živote?

Oratio

Bože, Ty to o mne vieš, ale ja priznávam pred Tebou a pred sebou, že sa neustále opakuje a vracia aj vo mne pokušenie, aby som sa oslobodil od Teba, aby som sa znova pokúsil ako Adam a Eva v raji žiť slobodný od Tvojich príkazov. Aj ja prežívam pokušenie hľadať radosť sám a pre seba a všetkých ostatných a všetko ostatné použiť ako nástroj na hľadanie radosti.

Pane Ježišu, Tvoj Svätý Duch mi však aj prostredníctvom apoštola Pavla hovorí, že moja sloboda je skutočnou slobodou len spolu s Tebou, keď sa rozhodnem pre Teba, keď prosím o odpustenie mojich hriechov Tvojho Otca kvôli Tvojej vernosti Otcovi až na smrť kríža, keď slobodne prijmem Tvoj zákon lásky, ako jediný správny prejav slobody.
Všetky pravidlá, predpisy, zákony, ak slúžia láske, patria do zákona lásky.

Contemplatio

A teraz prežime niekoľko chvíľ v tichom sústredení na Božiu prítomnosť, ktorú potom zakončíme požehnaním. Môžem si však v duchu opakovať napr. vetu:

Radujem sa, že Kristus ma oslobodil od hriechu a pre lásku.

__________

¹ V Novom zákone nájdeme sedemkrát sloveso oslobodiť, iba raz je v Pavlovi.