Pri príležitosti udeľovania arcibiskupských pálií bratislavskému arcibiskupovi – metropolitovi Stanislavovi Zvolenskému a prešovskému arcibiskupovi - metropolitovi Jánovi Babjakovi vycestovalo do Ríma vyše štyristo slovenských pútnikov, z toho asi polovica gréckokatolíckych veriacich. Deň pred odovzdaním pálií, v sobotu 28. júna predpoludním sa obaja arcibiskupi s pútnikmi stretli v najstaršej rímskej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore.
Na slávnostnej svätej omši s arcibiskupom Zvolenským koncelebrovali arcibiskup Babjak a biskup Bratislavskej eparchie Peter Rusnák. Prítomní boli tiež kardinál Tomáš Špidlík, veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Jozef Dravecký s manželkou, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda Vladimír Stahovec, generálni vikári a dekani diecéz i desiatky ďalších kňazov.
Slávnostnou homíliou, ktorú nižšie prinášame v plnom znení, sa im prihovoril arcibiskup Zvolenský, na konci svätej omše pútnikov pozdravil prešovský metropolita Ján Babjak.
Arcibiskup Babjak pripomenul, že práve tento chrám, kde Cyril a Metod predstavili staroslovenské liturgické texty, pripomína ako slovenský národ predbehol Druhý vatikánsky koncil výsadou sláviť liturgiu vo vlastnom jazyku. Takto Boh „pokorným dal svoju milosť“, preto sa Slováci nemajú za čo hanbiť. Arcibiskup tiež poukázal na symbolický fakt, že zo Slovenska sú vymenovaní dvaja katolícki arcibiskupi, jeden za východný a jeden za západný obrad, a to v duchu slov pápeža Jána Pavla II. o Cirkvi dýchajúcej oboma stranami pľúc. A tak Gréckokatolícka cirkev žije a rozvíja sa napriek sťaženým podmienkam modernej spoločnosti, je však dôležité naďalej sa otvárať darom Ducha Svätého a prinášať obete, veď „čo nič nestojí, za nič nestojí“. Na záver arcibiskup Babjak vyzval využiť všetky milosti v rámci Roku svätého Pavla, byť verný Svätému Otcovi a všetkým zaprial mnoho duchovnej radosti.
Po skončení slávnosti boli arcibiskupi pozvaní na slávnostný obed, poriadaný Veľvyslanectvom Slovenskej republiky pri Svätej Stolici.
Homíliu arcibiskupa Zvolenského prinášame v plnom znení:
„V sedmobrežnom kruhu Ríma, kde sa Petra chrám vypína...!“
Eminencia, otec kardinál Tomáš Špidlík, drahí otec arcibiskup Babjak a biskup Peter Rusnák, vážený pán veľvyslanec pri Svätej Stolici s manželkou, drahí spolubratia v biskupskej i kňazskej službe, drahí pútnici!
S akým oduševnením zvykneme u nás na Slovensku, vo farských spoločenstvách našich provincií a diecéz spievať hymnickú pieseň, ľudovo nazývanú „Pápežská hymna“. Dnes sa nám dostáva tej zvláštnej milosti, že v tomto „sedmobrežnom kruhu“ práve sami stojíme a onen vypínajúci sa „Petrov chrám“ v týchto dňoch skutočne navštívime. Preto som vás, drahí bratia a sestry, zámerne oslovil ako „pútnikov“. Lebo ste pútnikmi v plnom zmysle tohto slova: vytvorili ste si čas, podstúpili ste namáhavú cestu a obetovali ste prostriedky, aby ste zavítali do Večného Mesta, na posvätné miesta, kam pútnici prichádzali od najrannejších dôb dejín Cirkvi. Teším sa vašej účasti, ktorá akoby reprezentovala naše farnosti, akoby tu sprítomňovala kúsok Slovenska, kúsok našich arcidiecéz, čiastočku našich metropolií, či provincií. Teším sa aj tomu, že vaša obetavá prítomnosť vyjadruje aj čosi iné, čosi tiež veľmi dôležité: vašu jednotu so Svätým Otcom, ktorého zajtra stretneme pri odovzdávaní pálií.
Nech je vám už tu a teraz odmenou vedomie, že dnes zhromaždení v tejto najväčšej rímskej mariánskej svätyni Santa Maria Maggiore, čiže Panny Márie Väčšej, vlastne symbolicky vstupujete do šľapají dvoch pútnikov, pre naše duchovné dejiny mimoriadne významných: áno, svätí Konštantín - Cyril a Metod tiež vyjadrili svoju jednotu s Rímskym biskupom, keď tu, na týchto miestach, pred vyše tisícročím predstavili svoje starosloviensky formulované bohoslužobné texty. Bolo to v roku 868, keď ich - umiestnené na oltári tejto svätyne - schválil a požehnal pápež Hadrián II., čím potvrdil slávenie liturgie v reči našich predkov.
Takto vlastne Solúnski bratia putovali k Svätému Otcovi aj v úlohe dobrých pastierov vlastného ľudu, ktorému chceli posvätné texty ponúknuť v zrozumiteľnom jazyku, aby ho viedli čoraz bližšie ku Kristovi, ktorý je napokon najplnším príkladom dobrého pastiera. On po svojom Zmŕtvychvstaní apoštolovi svätému Petrovi trikrát zopakoval, aby pásol jeho ovce, jeho baránky. Peter svoje poverenie naplnil vrchovato, keď práve tu v Ríme svoje celoživotné nasadenie pre Božiu vec spečatil mučeníckou smrťou. Ako pútnici kráčame k miestu jeho pochovania, k jeho hrobu, nad ktorým behom dejín vyrástla najimpozantnejšia kresťanská bazilika sveta. Tam, doslova len niekoľko metrov nad hrobom Kniežaťa apoštolov, v striebornej ozdobnej schránke pod baldachýnom pápežského oltára čakajú v týchto chvíľach tie páliá, ktoré odtiaľ zajtra kardinál - protodiakon vynesie k oltáru. Aby ich Svätý Otec vložil na plecia nových arcibiskupov - metropolitov.
Čo vlastne symbolizuje toto pálium, ako vzniká tento pruh bielej látky, prizdobený čiernymi krížmi a sponami? Tkajú ho z vlny ostrihanej z dvoch baránkov, chovaných u pátrov Trapistov v Opátstve Tre Fontane. Požehnané boli už v januári na sviatok známej rímskej svätice svätej Agnesy. Potom už samotné pálium utkali klauzúrované sestry z rímskeho kláštora Svätej Cecílie v rímskej štvrti Trastevere. Pálium symbolizuje baránka, ktorého si dobrý pastier „vezme s radosťou na plecia“, ako nám to opisuje Evanjelium svätého Lukáša (Lk 15, 5). Toto gesto vnímam ako výzvu byť dobrým pastierom, a tiež ako výzvu utužovať duchovné puto medzi metropolitom a pápežom, uskutočňovať duchovnú moc vždy v jednote s Rímskou cirkvou. Toto gesto vnímam ako vonkajší znak rozhodnutia Svätého Otca, že nám daroval dve arcidiecézy, metropolie východnú a západnú.
Zverujeme ich spolu s ostatnými diecézami v tomto mariánskom chráme pod ochranu Panny Márie - našej patrónky, jej zverujeme našu provinciu a metropoliu. Veď na nádhernej mozaikovej apside tejto baziliky vidíme Pannu Máriu na tróne, ako ju jej Syn Ježiš korunuje, akoby znovu a slávnostne zaznievali jeho slová z kríža: hľa, vaša Matka, vaša mocná patrónka. A tiež akoby nám z toho obrazu Matka opakovala slová z Kány Galilejskej, kde sa prvý krát predstavila ako sprostredkovateľka milostí: „urobte – povedala ľuďom o Ježišovi - všetko, čo vám povie“. Aj my, noví arcibiskupi – metropoliti, sa utiekame pod jej ochranu, spájame sa v modlitbe, aby arcibiskupi i biskupi mali v duchu jej slov silu sprítomňovať veriacim i neveriacim lásku dobrého pastiera.
Z uvedeného, drahí bratia a sestry, vyplýva, že pojmami pastier, baránok, či ovečky sa význam zajtrajších obradov nijako neredukuje na akýsi romantizovaný folklór, púhy náboženský zážitok, či nostalgickú dejinnú reminiscenciu. Lebo obraz pastiera a jemu zvereného spoločenstva sa v súčasnej atmosfére názorovej dezorientácie, pojmového chaosu a ohrozenia dôstojnosti človeka javí ako zvlášť aktuálny: spolu s páliom preberáme na naše plecia jarmo zodpovednosti pastiera: pastiera ktorý vedie svojich, dvíha klesajúcich, lieči zranených, hľadá stratených. Pastiera, ktorý sám chce byť vedený a nesený najvyšším a najlepším pastierom, Ježišom Kristom, ktorý jasne povedal: bezo mňa nemôžete nič urobiť. Len s ním, s jeho pomocou možno niesť zodpovednosť za Božiu pravdu, za jej hlásanie životom i ohlasovaním Slova, za ponúkanie svetla, ktorým je Kristus. Za budovanie tej jednoty, za ktorú sa Pán modlil vo svojej veľkňazskej modlitbe. Byť dobrým pastierom podľa Kristovho vzoru je nepredstaviteľné bez obety, ktorú baránok symbolizuje tiež. Bol to práve Ján Krstiteľ, ktorého narodenie sme tento týždeň slávili, čo ukázal na Ježiša so slovami, opakovanými v každej svätej omši: „Hľa baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“. Sňal ich svojou smrťou na kríži, kde zomrel ako „baránok vedený na zabitie“, sňal ich svojím Zmŕtvychvstaním.
Tak to aj zajtra budeme Svätému Otcovi sľubovať: že mu budeme s Božou pomocou vždy poslušní a verní, a spolu s ním aj Svätej rímskej apoštolskej Cirkvi. V tomto duchu si odnesieme domov aj pálium, ako znak spojenia so Svätým Otcom, ako výzvu byť dobrými pastiermi s ostatnými biskupmi provincií. Spojme sa v modlitbe, aby arcibiskupi aj biskupi mali silu sprítomňovať veriacim i neveriacim lásku dobrého pastiera. Amen.
__________
Foto: Ľubomír Rebek, TK KBS