Lectio divina textu podobenstva Božia trpezlivosť - O pšenici a kúkoli (Mt 13,24-30) z cyklu Hovoriť o Bohu obrazmi zo sveta.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 5. novembra 2014.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (23MB, 128kbps)

Modlitba

Milosrdný Bože, ďakujeme ti, že si nás pozval, aby sme si hlbšie uvedomili tvoju prítomnosť a počúvali tvoje slová, v ktorých nám zjavuješ svoju lásku a dávaš nám poznať tvoju vôľu. Nech stíchne v nás každý iný hlas, ktorý nie je tvojím. Daruj nám svojho Ducha, aby otvoril naše mysle a uzdravil naše srdcia na príhovor našej nebeskej matky Panny Márie Sedembolestnej.
O to ťa prosíme skrze Krista nášho Pána. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Keď otvoríme Sväté písmo a začneme čítať, dozvieme sa, že stvoriteľské Božie dielo sa začalo oddelením svetla od tmy (Gn 1,4). Následne bola stvorená obloha, aby oddeľovala vody, ktoré sú nad oblohou od tých, ktoré sa nachádzajú na zemi (Gn 1,6-7). Potom Pán Boh povedal: "Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! “ (Gn 1,14). Na záver týchto oddeľovaní svätopisec pripojil: „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. “ (Gn 1,31).

A tak z prirodzenosti stvorenia si uvedomujeme, že oddelenie a rozlíšenie je nevyhnutné, aby sa vytvorili podmienky pre život na zemi podľa Božieho plánu.

Vo svete, ktorý z Božích rúk vyšiel ako dobrý, nastal však okamih, keď do sveta vstúpilo zlo. Boh vo svojom stvoriteľskom pláne stvoril aj bytosti, ktoré obdaril rozumom a slobodnou vôľou a pozval ich, aby súhlasili s jeho plánom, ale môžu ho aj odmietnuť, čo predstavuje hrozivé tajomstvo (porov. KKC 309).

Anjeli a ľudia, rozumové a slobodné tvory, majú smerovať k Bohu na základe svojej slobodnej voľby a z lásky. Ale zo správnej cesty môžu aj zísť. A v skutočnosti aj zišli a zhrešili. A tak je vo svete aj zlo.

Prítomnosť zla zostáva tajomstvom; je skutočnosťou, ktorá vyrušuje, ktorú veľmi ťažko znášame a netrpezlivo s ňou zápasíme a dostávame sa aj do situácie, keď chceme sami oddeliť dobrých od zlých, čistých od nečistých, svätých od hriešnych, Božích priateľov od Božích nepriateľov.

V tejto situácii prichádza každej generácii na pomoc náš Pán, keď nás učí, že prítomnosť zla vo svete neohrozuje úspech Božieho kráľovstva a pozýva nás, aby sme si to uvedomili cez nasledujúce podobenstvo o pšenici a kúkoli.

Lectio

Mt 13,24-30

²⁴ Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno.
²⁵ Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.
²⁶ Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ.
²⁷ K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: „Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ? 28 On im vravel: „To urobil nepriateľ."
Sluhovia mu povedali: „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?"
²⁹ On odpovedal: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30 Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly."

Kontext úryvku

Prvá osoba, ktorá vystupuje v podobenstve, je hospodár, majiteľ poľa. V konečnom dôsledku predstavuje Pána Boha. Je to on, kto rozsieva dobré semeno, kto garantuje, že semeno, ktoré je rozosievané, je skutočne dobré semeno (v. 24). Toto prídavné meno „dobré” nie je bezvýznamné, lebo nám pripomína až desať razy opakované konštatovanie, ktoré nachádzame v 1. kapitole knihy Genezis: „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1,31). Všetko, čo Boh urobil bolo dobré; dokonale pripravené na to, aby sa mohol uskutočňovať Boží plán so svetom. Stvorenie je vo svojom pôvode dobré, ako je dobré aj semeno slova, ktoré ohlasuje Pán Ježiš.

Druhou postavou, ktorú v podobenstve spoznávame, je nepriateľ. Ten stelesňuje spôsob rozmýšľania tohto sveta; mentalitu, ktorá odporuje evanjeliu. Prichádza v noci a v čase, keď ostatní spia, rozosieva na poli kúkoľ. Kúkoľ má zrnká veľmi podobné zrnkám obilia, vyrastá zvyčajne do výšky šesťdesiat centimetrov, má tiež klások s černastými zrnkami. Jeho korene sa však splietajú s koreňmi obilia a je nemožné vytrhnúť kúkoľ bez toho, aby sa nevytrhlo aj obilie.

A v čase, keď sú mysle ľudí oslabené ospanlivosťou, v momentoch, keď je pozornosť menšia, v časoch keď sa aj ľudia oddajú uvoľnenosti ba aj rozpustilosti – práve vtedy nepriateľ využíva príležitosť, aby prišiel na pole a rozosieval zlo. Stačí nepozornosť a skončí sa pri tom, že sa prispôsobuje prevládajúcemu spôsobu konania, preberajú sa myšlienky tohto sveta. Nie je ľahké v prvom momente si uvedomiť, čo sa stalo; zlo sa totiž často skrýva za masku „anjela svetla” (2Kor 11,14).

Následne, keď sa už objavia následky zla, až vtedy si uvedomujeme, že je to semeno smrti, ktoré preniklo do našich myslí a sŕdc. A z toho dôvodu apoštol Pavol odporúča: „...už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil.” (Rim 13,11-12).

Treťou postavou, ktorá je spomenutá a je nám aj sympatická, lebo predstavuje nás samých, sú sluhovia. Ich reakcia, v ktorej sa mieša zhrozenie a zneistenie pred skutočnosťou, že objavili na poli kúkoľ – je taká, ktorú poznáme zo situácií, kedy aj my prežívame prítomnosť zla vo svete, vo farskom spoločenstve, v nás samých. Rozrušení sluhovia sa obrátili na hospodára a nasleduje dojímavý rozhovor. Vidíme, ako im záleží na poli, aby na ňom narástlo dobré zrno, aby pole prinieslo dobrú úrodu. Nezdá sa, že by to boli obyčajní sluhovia, cudzí; ich záujem ukazuje, že patria do rodiny.

A v tomto bode je predstavené hlavné posolstvo podobenstva. Ich horlivosť za dobro ich vedie k tomu, aby navrhli unáhlené riešenie. Naplnila ich netrpezlivosť, nepokoj a chcú sa zbaviť kúkoľa čím skôr, nechcú nič odkladať a sú pripravení zasiahnuť rázne a okamžite.

Hospodár však nestráca sebaovládanie, zachová pokoj. To, čo sa stalo, ho až natoľko neprekvapuje, zachováva rovnováhu, nezdieľa ich rozrušenie. V jeho odpovedi (ktorá tvorí viac ako tretinu rozprávania) je predstavené Božie stanovisko. V tomto svete nie je nateraz možné oddeliť dobro a zlo, je potrebné, aby rástli spolu a aby rástli takto až do konca.

A prečo nie je možné to urýchliť? Ak je Boh všemohúci, prečo neodstráni hneď každú stopu zla?

Lebo nie je všemohúci takým spôsobom, ako si to my predstavujeme. Boh je všemohúci v tom zmysle, že „môže urobiť všetko, čo chce“ a „z jeho ruky nič nevypadne“. Lenže človeka stvoril Boh ako slobodného a Boh chcel začať s ním „príbeh lásky“, z ktorého môže vyjsť aj ako odmietnutý, čiže istým spôsobom „porazený”. Boží plán počíta teda aj s prítomnosťou zla, ktoré treba prijať ako súčasť života na zemi. Keď veríme, že on je skutočne všemohúci, znamená to, že živíme v sebe presvedčenie, že on tento „príbeh lásky” s každým človekom vedie tým najvhodnejším spôsobom a že posledné slovo, to rozhodujúce, víťazné, bude v každom prípade jeho – Božie.

Prítomnosť kúkoľa, čiže prítomnosť hriechu, zla, či už v nás samých alebo v životoch iných ľudí, nás silno znepokojuje. Ale je nám to ťažké priznať, ako to vyjadruje Sväté písmo v knihe Kazateľ, že „niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.” (Kaz 7,20). Sme naklonení skĺznuť do predstavy o sebe samých, že sme dokonalí, a túžime, aby iní potvrdili tento dokonalý obraz, ktorý sme si vytvorili o sebe samých.

Uvedomujeme si, že hriech a zlo sa nesmie ospravedlňovať. Pán Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa snažili hľadieť na tajomné a bolestné skutočnosti hriechu a zla pokojnými a trpezlivými Božími očami.

Meditatio

Víťazstvo dobra sa uskutoční až na konci a uskutoční sa Božím zásahom. Čas predtým je obdobím trpezlivosti, našej i Božej, ktorá vidí v našich previneniach a v previneniach ostatných ľudí miesto milosrdenstva, prijatého a poskytnutého.

Sv. Peter Chryzológ (+ 450), biskup a cirkevný učiteľ, uvažuje takto: To, čo dnes bolo ešte kúkoľom, zajtra sa mohlo premeniť na dobré zrno: a to, čo dnes bolo dobrým zrnom, v budúcnosti sa mohlo stať kúkoľom. A tak ten, kto dnes je pomýlený, zajtra sa stáva veriacim. A tak ten, ktorý dnes sa ukazuje ako hriešnik, v budúcnosti sa stáva spravodlivým. Z toho dôvodu ponechával obe rastliny až do žatvy, čiže až do súdu svojej Božej trpezlivosti a až do momentu našej ľútosti takým spôsobom, aby ten, kto sa zo zlého obrátil k dobrému, mohol byť pokladaný za dobré Pánovo zrno a mohol byť prijatý do nebeských sýpok a ten, kto sa z veriaceho stal neveriacim, by musel byť odsúdený do ohňa trápenia. Čo sa dá ešte viac povedať? Ak by Božia trpezlivosť neprišla na pomoc kúkoľu, Cirkev by nemala Matúša, ktorý sa z mýtnika stal evanjelistom, ani Pavla, ktorý sa z prenasledovateľa stal apoštolom. Ananiáš, ktorý bol poslaný ešte k Šavlovi, chcel vlastne vytrhať zrno, keď sa sťažoval na to, čo Šavol – Pavol robil: Pane, koľko zlého urobil tvojim svätým. Čiže: Pane, vytrhni kúkoľ. Prečo posielaš ovečku za vlkom? Zbožného za tvrdošijným? Hlásateľa evanjelia za prenasledovateľom? Ale Ananiáš hľadel ešte na Šavla a Pán už videl Pavla. Keď Ananiáš hovoril o prenasledovateľovi, vtedy Pán mal poznanie o hlásateľovi evanjelia, a keď ho Ananiáš hodnotil ako pekelný kúkoľ, Kristus ho už ochraňoval, ako vyvolený nástroj, ako dobré zrno, vo svojej nebeskej sýpke. Nevieš, hovorí, že pre mňa je vyvoleným nástrojom? (Sv. Peter Chryzológ, Sermone 97,7)

Zlo nemusí vyústiť vždy len do prehry, ale môže práve zdôrazniť dobro, veď prostredníctvom milosrdenstva sa stávame deťmi Otca, ktorý necháva pršať na nespravodlivých i spravodlivých a vychádzať slnko nad dobrými i zlými (Mt 5,45.48). Boh sa nám v dobre zjavuje ako dar a zlo v konečnom dôsledku premenil na príležitosť, aby sa mohol zjaviť ako odpúšťajúci, ako milujúci bez podmienok a hraníc. Boh teda ponecháva kúkoľ, aby sme ho spoznali ako milostivého a prijali stav synov a dcér, ktorí prijímajú a opätujú jeho nezištnú odpúšťajúcu lásku.

Môžeme teda povedať, že či už sme teraz dobrým zrnom alebo by sme boli kúkoľom, stále sme objektom Božej trpezlivosti. A práve preto, že Boh je voči nám trpezlivý, je v duchovnom živote možná zmena kúkoľa na dobré zrno.

Boh dopúšťa hriech a zlo, lebo rešpektuje ľudskú slobodu. Ale aký postoj máme zaujať voči zlu prítomnému vo svete?

Pán nás učí byť trpezlivými. Trpezlivosť v sebe zahŕňa postoj dobrotivosti, miernosti, je jemným prejavom lásky, lebo sa v nej spája chápavosť, rozvážnosť a dôvera. Byť trpezlivým neznamená jednoducho zatvoriť si oči pred previneniami; je to schopnosť čakať na obrátenie, mať dôveru, že ten, kto sa previnil, môže sa zmeniť, nepokladať nikoho už za strateného. Je to úsilie zo všetkých síl chcieť dobro blížneho.

Aj napomenutie je povinnosťou lásky. Ak nenapomínam, som komplicom, spolupracovníkom. Napomínať však musíme s láskou. Jedno africké príslovie hovorí: Ak chceš napomenúť brata, kráčaj sedem dní v jeho topánkach. A sv. Augustín hovorí: Láska je sila, ktorá nás podnecuje, aby sme napomínali a pozdvihovali iných. Láska má zaľúbenie v dobrom správaní a usiluje sa vylepšiť zlé. Nemilovať omyl, ale človeka. Človek patrí Bohu, omyl patrí človeku. Ak skutočne miluješ človeka, napomenieš ho. Aj keď v niektorých prípadoch budeš musieť byť neústupný, urob to naozaj z lásky pre väčšie dobro tvojho brata. (Trattato sulla prima lettera di Giovanni, VII)

Musíme si však byť vedomí, že diabol je podnikavý a pokúša sa všetkými prostriedkami ovládnuť našu slabosť, obrazne povedané, keď naše srdce sa stáva ospalé pre našu ľahostajnosť a duchovnú lenivosť. A tu si s iným svätcom, svätým Cromatiom z Akvileji (+ 408), musíme uvedomiť: Pán výslovným spôsobom vyjadruje, že je to on, kto rozosieva dobré semeno; ono je vkladané do ľudských sŕdc podobne, ako sa to robí so zrnkami zasievanými na poli. Pán stále pokračuje v rozosievaní svojho Božieho slova. Je to dobré semeno, ktoré má vyklíčiť tak, aby každý z nás v sile semena zasiateho samotným Pánom do nášho srdca, priniesol duchovné nebeské plody. Ale Pán hneď upozornil ľudí na toho, kto prichádza – lebo diabol je pripravený vo svojej zlobe a ľstivosti vždy znova zaútočiť s úmyslom, aby udusil Božie slovo a rozosieva kúkoľ. To je vyjadrené vo vysvetlení: „kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.” Pán chce ešte povedať, že nepriateľ vždy nachádza spôsob, ako zasiať kúkoľ do ľudí, ktorí spia; to znamená, on nachádza vždy spôsob, ako sa dostať do tých, ktorí sú omámení z ľahostajného snenia ich nevšímavej nedbalosti a spia otupelí voči Božím prikázaniam. Toto si o nich myslí Apoštol: „Tí, čo spia, spia v noci a opilci sa v noci opíjajú. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!” (1Sol 5,7.6) Ide o podobný spánok, akým zaspali nerozumné panny, o ktorých čítame v Evanjeliu, a ktoré si nezobrali olej do svojich nádob, spánok nečinnosti a nedostatočnej bdelosti. Keď prišiel ženích, nemohli mu vyjsť v ústrety. Chápeme, ako diabol, vyhlásený nepriateľ ľudského pokolenia, sa so všetkými svojimi silami usiluje, aby na dobré zrno rozosial kúkoľ. Ale kto sa snaží oddialiť od seba ospalosť lenivosti a usiluje sa byť vždy bdelý vo svojom srdci pred Pánom, iste nebude môcť padnúť do rúk zlého nočného rozsievača, aby sa stal jeho obeťou” (sv. Cromatius z Akvileji, Commento a Matteo 51,1-2).

Oratio

A tak sme všetci pozvaní, aby sme zvažovali potrebu obrátenia. Pozýva nás k tomu táto úvaha:

Počúvajte, najmilší, ktorí ste dobrým Kristovým semenom, veľmi cenné Kristove klasy, počúvajte, najdrahší, vy, ktorí ste Kristovým zrnom, dávajte si pozor na vás samých, zvažujte svoje najvnútornejšie city, preskúmajte vašu vieru a vašu lásku, prebuďte vaše svedomie a ak zistíte, že ste zrnom, tak potom si spomeňte: Kto vytrvá až do konca, ten bude spasený. (Mt 10,22). Kto sa však po spytovaní svedomia nájde medzi tými, čo sú kúkoľ, nech neváha zmeniť život. Ešte nebol vydaný rozkaz, aby pole bolo pokosené, ešte nie je žatva. Nebuďme dnes tým, čím sme boli včera, ale ani zajtra nesmieš byť tým, čím si dnes. K čomu je dobré povedať, že raz sa zmeníš? Odpustenie ti prisľúbil Boh, keď sa zmeníš, zajtrajší deň ti nesľúbil. Aký bude tvoj stav, keď opustíš telo, taký prídeš na deň žatvy. A tu, na poli [pozemského života], sa stávame z kúkoľa dobrým semenom, alebo z dobrého semena [sa stávame] kúkoľom; tu dolu je to možné, tam potom – teda po tomto živote na zemi – prichádza čas prijať to, čo sme robili, nie robiť to, čo sme dovtedy nerobili. (sv. Augustín, Discorso 73/a, 1 nasl.)

Kým máš čas, dohodni sa s tvojím protivníkom (porov. Lk 12,58). Neodkladaj svoje obrátenie na zajtra.

Contemplatio

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.

(Rim 8,28)