Prekvapujúce poznanie (Sk 10,23-48)

Lectio divina textu zo Skutkov apoštolov na tému Prekvapujúce poznanie (Sk 10,23-48) z cyklu Cirkev plná života.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 5. februára 2014.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:: Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (37MB, 128kbps)

Textu Lectio divina na webových stránkach Bratislavského arcibiskupstva bude ešte doplnený...

Modlitba

Milosrdný Bože, ďakujeme Ti, že si nás pozval, aby sme si hlbšie uvedomili Tvoju prítomnosť a počúvali Tvoje slová, v ktorých nám zjavuješ svoju lásku a dávaš nám poznať Tvoju vôľu. Nech stíchne v nás každý iný hlas, ktorý nie je Tvojím, aby nám nebolo na odsúdenie, že Tvoje slová počúvame, ale nezachovávame. Daruj nám svojho Ducha, aby otvoril naše mysle a uzdravil naše srdcia na príhovor našej nebeskej matky Panny Márie Sedembolestnej. O to ťa prosíme skrze Krista nášho Pána. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Podľa svedectva knihy Skutkov apoštolov sa po zoslaní Ducha Svätého vnútorná sila spoločenstva Cirkvi prejavovala nárastom počtu veriacich v Jeruzaleme a v iných mestách Svätej zeme. Išlo však najprv len o veriacich zo židovského náboženstva. Na predošlom stretnutí sme meditovali nad rozhovorom diakona Filipa s etiópskym eunuchom a pozorovali sme, ako duchovne vnímavý človek, pohan, bol otvorený pre prijatie viery v zmŕtvychvstalého Ježiša a dostali sme sa k otázke, ktorá bola pre prvotnú Cirkev veľmi ťažká a predstavovala veľkú výzvu.

Potvrdzuje to aj posvätný text, ktorým sa chceme zaoberať dnes. Zavedie nás do mesta Cézarey. Cézarea, tzv. Prímorská, bola bohatým prístavným mestom na pobreží Stredozemného mora. Mesto dal postaviť kráľ Herodes Veľký v období krátko pred narodením Pána Ježiša. Mesto bolo helenistické, čiže, jednoducho povedané, väčšina obyvateľov hovorila grécky a pokladala za správne postaviť všetky náboženstvá na jednu úroveň. V Cézarey pôsobil aj diakon Filip, a preto sa dá predpokladať, že tu bolo spoločenstvo kresťanov zo židovstva.

V meste sídlila rímska vojenská posádka. Stotník kohorty, nazývanej Italská, sa volal sa Kornélius. Kornélius, jeho rodina a ostatní v jeho dome boli v meste známi pre svoju nábožnosť zameranú na jedného Boha podľa židovského náboženstva (porov. Sk 10,1-3). Kornélius jedného dňa pri modlitbe dostal vnuknutie, aby pozval k sebe muža menom Šimon Peter. Kornélius poslúchol vnuknutie, poslal sluhov do Joppe, kde sa mal vtedy Peter zdržovať. Peter prijal pozvanie a vydal sa do Cézarey spolu so skupinou kresťanov zo židovsko – kresťanského spoločenstva v Joppe (porov. Sk 10,19-23). Museli prekonať približne 50 kilometrov po pobreží Stredozemného mora. Vedení Duchom Svätým kráčali v ústrety stretnutiu, ktoré nadobudlo zásadný význam pre rozvoj Cirkvi.

Teraz sa zahĺbime do úryvku z 10. kapitoly knihy Skutkov apoštolov, ktorý nám ukáže, čo prinieslo stretnutie Petra s Kornéliom.

Lectio

Sk 10,23-48: ^23b Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. ²⁴ V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. ²⁵ Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. ²⁶ Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: "Vstaň, aj ja som len človek." ²⁷ Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. ²⁸ I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť' ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať' poškvrneným alebo nečistým človekom. ²⁹ Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?" ³⁰ Kornélius povedal: "Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve ³¹ a povedal mi: "Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. ³² Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori." ³³ Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal." ³⁴ Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ³⁵ ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. ³⁶ Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: ³⁷ Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ³⁸ ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. ³⁹ A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. ⁴⁰ Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil ⁴¹ - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. ⁴² A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. ⁴³ Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí." ⁴⁴ Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. ⁴⁵ A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, ⁴⁶ lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: ⁴⁷ "Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?" ⁴⁸ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.

Kontext úryvku

Náš úryvok môžeme rozdeliť na tri časti:: 1. opisuje stretnutie Petra a Kornélia (Sk 10,24-33);; 2. prináša Petrov príhovor (Sk 10,34-43);; 3. opisuje zoslanie Ducha Svätého (Sk 10,44-48).

1. Stretnutie Petra a Kornélia (Sk 10,24-33)

Zvážme najprv, čo vyplyvá zo skutočnosti stretnutia Petra s Kornéliom. Musíme si uvedomiť, že z dôvodov bohoslužobnej čistoty stretnutie medzi praktizujúcim židom a pohanským dôstojníkom nemožno pokladať vôbec za niečo samozrejmé. Preto je opis stretnutia dosť podrobný a dôkladný.

Kornélius nečakal na Petra sám, pozval príbuzných a blízkych priateľov. Na začiatku stretnutia sa pokúsil o prejav úcty. Kľakol si a sklonil hlavu k Petrovým nohám. Počuli sme, že Peter tento prejav neprijal, Kornélia zdvihol zo zeme a povedal: Vstaň, aj ja som len človek. Peter konštatuje, že ho s Kornéliom spája ľudská prirodzenosť, znamená to, že jestvuje spoločný základ rovnosti všetkých ľudí.

Svätý Peter je voči Kornéliovi otvorený, jeho postoj má zásadný význam nielen vo vzťahu k stretnutie s Kornéliom, ale pre všetko, čo je opísané následne v knihe Skutkov apoštolov. Svoju otvorenosť voči Kornéliovi však odôvodňuje osobitným poznaním, ktorého sa mu dostalo. Povedal: “Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť' ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať' poškvrneným alebo nečistým človekom.” (Sk 10,28)

V časoch Pána Ježiša to oddeľovanie sa židovského národa od iných bolo veľmi zosilnené aj zdôrazňovaním obradnej čistoty predovšetkým spoločenskou skupinou farizejov. Zdôrazňovanie obradnej čistoty bolo motivované aj vedomím, že vlastná krajina vyvoleného židovského národa je poškvrnená prítomnosťou pohanského teda v ich chápaní bezbožného okupačného vojska. Poníženie z tejto dlhodobej prítomnosti pohanov vo Svätej zemi viedla v mentalite predovšetkým farizejov k prísnosti v zdôrazňovaní potreby vyhýbať sa akémukoľvek kontaktu s cudzincami a pohanmi.

Po dostatočném odôvodnení Petrovej otvorenosti na stretnutie s Kornéliom sme sa potom dozvedeli aj o dôvodoch stretnutia zo strany Kornélia. Všímame si, že sa kladie dôraz na skutočnosť, že Boh odpovedal na Kornéliove modlitby a že Kornélius je duchovné otvorený a pripravený. On sám to konštatuje hlbokými slovami: A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal. (Sk 10,33)

2. Petrov príhovor (Sk 10,34-43)

Druhú časť nášho textu tvorí Petrov príhovor, na ktorý čaká Kornélius a jeho domáci. V knihe Skutkov apoštolov sa nachádza celkovo päť príhovorov apoštola Petra. Prvé štyri sú venované poslucháčom židovského pôvodu (Sk 2,14-39; 3,12-26; 4,9-12; 5,29-32). Posledný je zameraný na pohanov, venovaný Kornéliovi a jeho blízkym.

Petrov príhovor venovaný Kornéliovi a jeho blízkym prináša zásadnú tému všeobecnosti, univerzality, vzťahu Boha a človeka. Boh má vzťak ku každému človeku. Každý človek má otvorenú cestu k Bohu. Peter to vyjadruje, keď hovorí, že Boh nenadŕža nikomu, (Sk 10,34); že Ježiš je “Pánom všetkých” (Sk 10,36b), že on bude súdiť živých i mŕtvych (Sk 10,42b). Boh nie je priaznivcom iba jednej časti ľudstva, všetci bez rozdielu majú pred ním zodpovednosť za svoj život a ako nestranný sudca, každému odpláca podľa jeho skutkov (Kol 3,25; Ef 6,9; 1Pt 1,17). To isté posolstvo naformuloval apoštol Peter pozitívnym spôsobom, keď povedal o Bohu, že “v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo” (Sk 10,35).

Slová apoštola oznamujú, že získal nové, pre neho a ostatných Židov, neznáme poznanie o Bohu. Nové poznanie, túto teologickú novinku, Peter však prednáša bez toho, aby narušil základné spojenie s dejinami vyvoleného národa, lebo keď hovorí o neobmedzenom prístupe ku spáse pre všetkých ľudí, neruší tým nijako prednosť, ktorou bol obdarený vyvolený národ Izraela v dejinách spásy (porov. Sk 10,36), ale len prekonáva postoj výlučnosti vyvoleného národa vo vzťahu ku spáse ostatných ľudí, ktorí sa nenarodili, alebo nestali Židmi.

Peter vo svojom príhovore ku Kornéliovi a jeho blízkym predniesol aj krátky prehľad základných udalostí života Pána Ježiša (Sk 10,37-42). Ide o jediný krátky opis života Pána Ježiša, ktorý sa nachádza vo Svätom Písme Nového zákona mimo evanjelií. Prvá časť tohto opisu (v. 37-39) sa dotýka činnosti Pána Ježiša. Druhá časť (v. 39b-42) sa vzťahuje na jeho smrť, zmŕtvychvstanie a veľkonočné zjavenia.

Príhovory apoštola Petra, ako ich poznáme z knihy Skutkov apoštolov, v ktorých sa obracal na osoby židovského náboženstva, obsahujú vždy aj dôvody zo Svätého Písma a vyúsťujú do výzvy na obrátenia. Základným príkladom toho je príhovor apoštola Petra na Turíce (porov. Sk 2,25-36; 2,38). V Cézarey pred poslucháčmi pohanského pôvodu apoštol Peter zúžil poukaz na Sväté Písmo do veľmi jednoduchého vyjadrenia: „Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo“ (Sk 10,43a). A v tomto príhovore na prekvapenie nie je spomenutá ani výzva na obrátenie. Je zrejmé, že náš dnešný úryvok nie je zameraný na svedectvo o zmene zmýšľania a konania u Kornélia. Podáva svedectvo o tom, ako apoštol svätý Peter z Božieho podnetu prednáša nové chápanie Božej vôle a ako hlavný predstaviteľ spoločenstva Cirkvi otvára nové chápanie pre celú Cirkev.

3. Zoslanie Ducha Svätého v Cézarey (Sk 10,44-48)

Záverečná časť nášho úryvku prináša opis situácie, ktorá je naozaj prekvapujúca z viacerých hľadísk. Oboznamuje nás, ako Pán celkom neočakávaným spôsobom, obrazne povedané, vzal za ruku apoštola Petra a viedol ho k tomu, aby prijal pohanov do Cirkvi. Mohli by sme sa pýtať? Prečo sa nespomína nejaký prejav pokánia zo strany Kornélia a jeho spoločníkov? Majú už vieru v Ježiša Krista, veď samotný apoštol Peter krátko predtým zdôraznil nevyhnutnosť tejto viery (porov. Sk 10,43) ? Kornélius a jeho pohanskí priatelia prejavili ľútosť nad svojimi hriechmi? Prečo príchod Ducha Svätého predchádza ich krst? Tieto otázky sú odôvodnené, ale text Svätého Písma nás vedie k tomu, aby sme prijali pohľad na túto udalosť, ako ho predstavil autor knihy Skutkov apoštolov. Svätý Lukáš tiež vedený Duchom Svätým nesústredil sa pri opise tejto udalosti na záznam o postupe prehĺbenia vo viere u Kornélia a ostatných, ani neopisuje podrobne prípravu na krst.

Svätý Lukáš pokladá za svoju povinnosť ukázať predovšetkým, ako sa postupne stavala budova Cirkvi, ako rástlo Ježišovo spoločenstvo a svedčí pre nás všetkých o prekvapujúcom a prevratnom Božom zásahu, ktorý mení smer rozvoja Cirkvi. Misionárske pôsobenie apoštolov bolo zamerané najprv výlučne na tých, ktorí patrili k vyvolenému židovskému národu. Teraz je zrejmé, že apoštol svätý Peter spoznáva a nasleduje aj nové zameranie pre poslanie Cirkvi a tým je misia smerom k pohanom.

Kým Peter hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo (porov. Sk 10,44). Neznamená to, že by Peter nestačil povedať vo svojom príhovore niečo dôležité, ale prekvapujúci a zreteľný vstup Božieho pôsobenia má zdôrazniť s istotou, kto je pôvodcom činnosti.

Veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov (porov. Sk 10,45). Nie sú natoľko prekvapení zo skutočnosti vyliatia Ducha Svätého, ale predovšetkým z toho, že Duch Svätý sa vylieva na pohanov.

Aj keď Kornélius a jeho priatelia patrili iste medzi tých, ktorí verili v Boha a modlili sa k Bohu Izraela (porov. Sk 10,2), predsa zostávajú vo vzťahu k vyvolenému národu cudzincami. A teraz členovia vyvoleného národa sú vedení k tomu, aby spoznali a prijali novú skutočnosť vo vzťahu k Bohu: Boží Duch prekonal hranice vyvoleného národa a zapája do plánu spásy aj tých, ktorí boli pokladaní za nečistých.

V našom úryvku nachádzame aj krátky opis účinkov vyliatia Ducha Svätého na Kornélia a jeho blízkych. Ostatní ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha (porov. Sk 10,46a). Svätý Lukáš zaznamenáva tento extatický stav, vyvolaný osobitným pôsobením Ducha Svätého, ktorý bol pomerne rozšírený v spoločenstvách prvých kresťanov a zároveň aj podčiarkuje, na čo je zameraný, že je totiž zameraný na oslavu Boha, že tento osobitný dar vedie k tomu, aby ľudia s obdivom rozprávali o Božom pôsobení.

Následne sa znova ujal slova apoštol Peter a položil otázku, ktorá prispieva k vývoju celej udalosti: “Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?” (Sk 10,47) Apoštol Peter vyzýva, aby sa spoločne sklonili pred zrejmým Božím rozhodnutím prijať Kornélia a jeho blízkych do spoločenstva pokrstených v Cirkvi.

Zahrnuto sa tu skrýva odpoveď na prípadné námietky kresťanov zo židovstva, že krst nemôže byť udelený, kým osoba nie je prijatá do spoločenstva vyvoleného národa obriezkou. Apoštol si berie za svedkov tých, ktorí sledujú túto udalosť a pýta sa ich inými slovami povedané: Ako môžeme odmietnuť vonkajší znak tomu, kto už dostal duchovný dar? Odpoveď je tak už vlastne obsiahnutá v otázke. Peter chcel povedať: Krst nemôže byť odmietnutý tým, ktorí prijali Ducha Svätého tak, ako sme ho prijali my. Koho myslí apoštol Peter? V tej chvíli sa Peter obracal na svojich priateľov z Joppe, ktorí ho doprevádzali, ale iste nemyslel len ich, do toho “my” sú zahrnutí nielen ostatní apoštoli ale celá židovsko – kresťanská cirkev.

Zoslanie Ducha Svätého v meste Cézarey na Kornélia a jeho spoločníkov zjavilo nové postavenie neobrezaných pred Pánom Bohom. Rovnaký dar Ducha Svätého vytvára nevyhnutnosť aj rovnakého postavenia v Cirkvi. Zrovnoprávnenie kresťanov pochádzajúcich z pohanstva s kresťanmi pochádzajúcimi zo židovstva nie je výsledkom nejakej stratégie apoštola Petra, ale je účinkom Božieho rozhodnutia a pôsobenia.

Svätý Peter potom nariadil, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista (porov. Sk 10,48). Je zámerne použité pasívne vyjadrenie. Veriaci si nedáva krst sám, prijíma ho ako dar.

Je dôležité ešte spomenúť, že v tomto prípade dar Ducha Svätého predišiel krst. Ide o ojedinelý prípad aj pri opise života prvotnej Cirkvi v Skutkoch apoštolov. Keď svätý Peter oslovil ľudí po zoslaní Ducha Svätého na Turíce v Jeruzaleme, stanovil aj obvyklý postup. Najprv je potrebná ľútosť, nasleduje krst a odpustenie hriechov a prichádza dar Ducha Svätého (porov. Sk 2,38).

Ale neobvyklá situácia, ako je opísaná v našom úryvku v Cézarey (podobne aj Ef 19,2-6), predstavuje výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo. Pre svätého Lukáša v knihe Skutkov apoštolov a pre prvotnú Cirkev bol postup, o ktorom hovoril svätý Peter vo svojej kázni na Turíce všeobecne prijatým pravidlom. Krst vždy je spojený s darom Ducha Svätého, ktorý potom vedie a posilňuje pokrsteného, aby svedčil Kristovi. Neobvyklá situácia, ako ju zaznamenáva náš úryvok, predstavuje originalitu celej udalosti. Keď Boh poslal v tejto situácii Ducha Svätého, prekonal bariéru, ktorú by ľudia sami neprekonali. V mentalite židovsko – kresťanskej komunity boli totiž pohania prinajmenšom neželaní. Otvorenie pôvodného židovsko – kresťanského spoločenstva prvotnej Cirkvi pre pohanov predstavuje osobitný Boží zásah do behu dejín spásy.

Posledné vyjadrenie nášho textu: “Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.” (Sk 10,48b) nie je len jednoduchým uzavretím rozprávania. Prijatie pozvania je potvrdením doteraz neznámeho spoločenstva medzi kresťanmi, ktorí pochádzajú zo zásadne rozdielnych prostredí, zo židovského a pohanského. V Skutkoch apoštolov sa opakovane spomína, že prijatie do spoločenstva Cirkvi sa premietne do pohostinstva a do spoločného stolovania (porov. Sk 16,15; 16,34).

Meditatio

Naša Cirkev je plná života, lebo ju oživuje, vedie, posilňuje Boží Duch Svätý a dáva jej schopnosť, aby v každej dobe hľadala správnu cestu.

Aj my sme pozvaní, aby sme si všimli situácie a udalosti, v ktorých prežívame, ako Boží Duch vedie svoju Cirkev v súčasnosti. S týmto pohľadom si môžeme pripomenúť aj Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý sa rozhodol vzdať služby pápeža a pri svojej poslednej audiencii 28. februára 2013 povedal aj tieto slová:
„[...] V tejto chvíli som plný veľkej dôvery, pretože viem, a vieme to my všetci, že Slovo pravdy evanjelia je silou Cirkvi, je jej životom. Evanjelium očisťuje a obnovuje, prináša ovocie všade tam, kde ho spoločenstvo veriacich počúva, prijíma Božiu milosť v pravde a láske. Toto je moja nádej, toto je moja radosť. [...]

Po ôsmych rokoch môžem povedať, že Pán ma viedol, bol pri mne, denne som mohol vnímať jeho prítomnosť. Na tomto úseku cesty Cirkvi boli chvíle radosti a svetla, ale i momenty neľahké. Cítil som sa ako sv. Peter s apoštolmi v loďke na Galilejskom jazere. Pán nám daroval mnohé slnečné dni a jemný vánok, dni hojného rybolovu. Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor - ako počas celých dejín Cirkvi - a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho. A Pán nedovolí, aby sa potopila. On je jej vodcom, isteže aj prostredníctvom ľudí, ktorých si vybral, pretože tak chcel. Toto bola a je istota, ktorú nič nemôže zatieniť. Kvôli tomu je dnes moje srdce plné vďačnosti Bohu, pretože celej jeho Cirkvi a ani mne nikdy nechýbala jeho útecha, svetlo a láska. [...]

V týchto posledných mesiacoch som vnímal úbytok svojich síl a prosil som nástojčivo Boha v modlitbe o jeho svetlo, aby som sa vedel správne rozhodnúť nie pre dobro mňa samého, ale pre dobro Cirkvi. Urobil som tento krok v plnom vedomí jeho závažnosti i jeho nezvyčajnosti, ale s hlbokým pokojom mysle. Milovať Cirkev znamená mať odvahu urobiť ťažké, pretrpené rozhodnutia, vždy prihliadajúc na dobro Cirkvi a nie vlastné. [...]

Ďakujem všetkým a každému za rešpekt a pochopenie, s akým ste prijali toto dôležité rozhodnutie. [...]

Prosme o materinský príhovor Pannu Máriu, Matku Božiu a Matku Cirkvi, nech sprevádza každého z nás i celé cirkevné spoločenstvo. Jej sa zverujeme s hlbokou dôverou.

Drahí priatelia, Boh vedie svoju Cirkev, podopiera ju vždy, a najmä v náročných momentoch. Nestraťme nikdy pohľad viery, ktorá je jedinou pravou víziou cesty Cirkvi a sveta. V našich srdciach, v srdci každého z vás, nech je vždy radostná istota, že Pán je po našom boku, neopustí nás, je nám na blízku a objíma nás svojou láskou. Ďakujem.“¹

Je zrejmé, že Boží Duch Svätý nám potvrdzuje, ako vedie Cirkev, naše duchovné spoločenstvo, dáva nám istotu Božej blízkosti, prítomnosti nášho Boha, cez lásku Otca, Syna a Ducha Svätého.

Oratio

Prosme preto horlivo o Božieho Ducha Svätého aj v tejto chvíli. Môžeme použiť slová modlitby k Duchu Svätému, ktoré nám zanechal svätý Augustín:: Buď mi dychom, Duchu Svätý,
urob moju myseľ svätou.
Buď hybnou silou môjho života,
posväť moje činy.
Buď, Duchu Svätý,
cieľom mojich túžob, daruj mi svätú lásku.
Buď mi silu, Duchu Svätý,
daj mi svätú odvahu.
Buď mojou ochranou, Duchu Svätý,
nech sväto skončím svoj život.²