Pastiersky list bratislavského arcibiskupa-metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského z nedele 8. novembra 2009 spolu s informáciou o komunite Cenacolo, o ktorej sa v pastierskom liste hovorí.

Drahí bratia a sestry vo všetkých farnostiach našej Bratislavskej arcidiecézy,

srdečne vás pozdravujem a želám vám bohaté Božie požehnanie.

Chcem sa vám prihovoriť, lebo o pár dní budeme sláviť slávnosť patróna našej arcidiecézy, svätého Martina. Svätý Martin je aj patrónom desiatich iných farských chrámov, kostolov či kaplniek na území našej arcidiecézy vrátane nášho katedrálneho chrámu v Bratislave. Táto skutočnosť ukazuje, že veriaci videli vo svätom Martinovi výnimočný vzor aj v minulosti a je isté, že tento svätý muž je vynikajúcim vzorom veriaceho človeka aj pre nás v súčasnosti. Martinov životný príbeh je nadčasový, presahuje rámec vlastnej historickej doby a tak oslovuje ľudí všetkých čias.

Narodil sa v Panónii okolo roku 316 z pohanských rodičov. Keď prijal krst, zriekol sa vojenského života a založil pri Ligugé v Galii kláštor, kde viedol pod vedením svätého Hilára mníšsky život. Neskôr bol vysvätený za kňaza a zvolili ho za biskupa v Tours. Bol príkladom dobrého pastiera, vychovával kňazov, venoval sa náboženskému vzdelaniu veriacich, zakladal ďalšie kláštory, získaval pre vieru neveriacich, pomáhal chudobným. Zomrel v roku 397.

Najčastejší spôsob zobrazenia svätého Martina je, ako sedí na koni a časť svojho plášťa oddeľuje a daruje chudobnému človeku. Starovekí vojaci, medzi ktorých istý čas patril aj Martin, sa údajne stotožňovali so silou svojho koňa a tak sa na ňom cítili silní, mocní, až neporaziteľní. Napokon, dodnes charakterizujeme nadradeného človeka ako toho, čo „sedí na koni“. No jazdec a zároveň konvertita Martin spoznal a čerpal silu aj z iného zdroja: Martin mal v sebe silu Kristovej lásky, ktorá ho urobila schopným všimnúť si z výšky niekoho, kto je nízko zatlačený do biedy, kto nie je ani len na ceste, ale odsotený vedľa nej, odkázaný na pomoc iného. Martinov plášť, z ktorého jednu časť poskytuje chudobnému človeku, je teda viac ako len obyčajný kus odevu, symbolizuje cestu vnútorného rozhodnutia: odmieta sebeckú uzavretosť, otvára sa pre iných, poskytuje podľa svojich možností pomoc.

Podľa jednej interpretácie si niektorí starovekí vojaci hradili polovicu vojenskej výstroje z vlastných prostriedkov. Potom je polovica Martinovho plášťa symbolom toho, že zo svojho dal všetko, zriekol sa všetkého, čo vlastnil. Ako veľmi sa v tomto zmysle svätý Martin podobá chudobnej vdove, ktorú nám Pán Ježiš dáva za príklad v dnešnom Evanjeliu. Hoci bola chudobná, bola bohatá na lásku: preto sa vedela zriecť aj toho mála, čo vlastnila (porov. Mk 12,44). Evanjelium ju dáva do kontrastu so zákonníkmi, ktorých Ježiš charakterizuje pomocou osudného slova „naoko“: len „naoko“ sa modlia, ich vzťah k Bohu je len vonkajškový, neosobný, neprijatý. V skutočnosti hľadajú nie Božiu, ale vlastnú slávu. Slávu a prestíž u ľudí a úplne všade – na ulici, na hostinách, v domoch vdov, ba dokonca aj v synagógach. „Takých postihne prísnejší súd“ (Mk 12,40) – varuje Ježiš všetky generácie kresťanov, aby ich povzbudil zamyslieť sa nad hodnotami, ktoré stvárňujú ich život, ich činnosť, vzťahy i rozhodnutia. Ježiš vidí nielen chrámovú pokladnicu, vidí do hĺbky našich úmyslov, vidí ducha, s akým dávame a čo od toho očakávame. Prvé miesto pred ľuďmi? Alebo prvé miesto pred Bohom, čo je miesto služby, príčinlivej pomoci, láskyplného spolucítenia?

Svätý Martin, nebeský patrón našej Bratislavskej arcidiecézy, stojí pred nami ako vnímavý človek, ktorý si všíma potreby iných a otvára svoje srdce, keď sa delí so svojím plášťom a poskytuje pomoc chudobnému.

Preto vás milí bratia a sestry v celej našej arcidiecéze, milí duchovní otcovia, pozývam, aby sme ako prejav našej úcty, nášho súhlasu a duchovnej blízkosti svätému Martinovi, nášmu patrónovi, v dnešnú nedeľu pred jeho sviatkom, a potom s dovolením Božej prozreteľnosti aj v budúcich rokoch vždy v nedeľu pred sviatkom patróna našej Bratislavskej arcidiecézy, urobili charitatívnu zbierku na presne určený cieľ. Naše osobné materiálne zabezpečenie je tiež takým plášťom, ktorým pokrývame naše životné potreby. Je však správne, aby sme z plášťa nášho materiálneho zabezpečenia oddelili tiež kúsok a poskytli ho spoločne niekomu, kto potrebuje pomoc, kto je fyzicky, duševne, duchovne či existenciálne v núdzi. Takto môžeme sviatok svätého Martina prežiť ešte plnšie vo vedomí, že sme konkrétne konali podľa jeho príkladu.

Výnos tohoročnej Svätomartinskej zbierky Bratislavskej arcidiecézy je určený pre charitatívne dielo s názvom „Cenacolo“ (čítaj čenákolo), na rozšírenie ubytovacích a pracovných priestorov komunity, ktorá pomáha svojim členom v katolíckom duchu prekonávať drogové, alkoholové a iné závislosti a na základe Božej pomoci navracia predtým závislé osoby do usporiadaného života. V súčasnosti má komunita viac ako päťdesiat centier nachádzajúcich sa  v pätnástich krajinách sveta a jedna komunita žije na území našej arcidiecézy pri obci Kráľová pri Senci.

V dnešnom druhom čítaní z Listu Hebrejom sme o Ježišovi Kristovi počuli vyjadrenie, že „obetovaním seba zničil hriech“ (porov. Hebr 9,26). Na základe obety Ježiša Krista je tiež pravda, že aj my, každý z nás, našimi osobnými obetami, keď sú úprimné a nezištné, ničíme hriech na svete, prinášame náhradu za naše osobné previnenia, obohacujeme náš svet láskou, ktorá má svoj prameň v Bohu, láskou, pre ktorú žil aj svätý Martin.

Drahí bratia a sestry, tešíme sa z patróna našej arcidiecézy a chceme ho napodobňovať aj podelením sa s našimi materiálnymi dobrami. Na jeho príhovor a na príhovor našej nebeskej Matky, Panny Márie, Vám vyprosujem milosť hlbokej viery, že Boh je prítomný v nás i medzi nami a tiež, aby sme s Božou pomocou premáhali hriech a zlo na svete našou obetavou láskou.

Zo srdca Vám žehnám,
+ Stanislav Zvolenský, arcibiskup metropolita.

____________________

Talianska komunita Cenacolo vznikla v r.1983 na pomoc strateným mladým i starším ľuďom, ktorí nenašli svoje miesto v živote. Ide najmä o ľudí trpiacich rôznymi závislosťami, ktorí ťažko nachádzajú zmysel svojho života. Založila ju rehoľníčka sr. Elvira, ktorá cez svoju hlbokú vieru a dôveru v Pána našla v sebe silu a odvahu pomáhať. Spoločenstvo, ktoré začínalo pred 26 rokmi v jednej skoro zbúranej vile v severnom Taliansku, vzniklo na týchto základných pilieroch: viera v Boha, modlitba, práca a priateľstvo. Komunita, ktorá dnes pôsobí v šesťdesiatich domoch v pätnástich krajinách sveta, žije z Božej Prozreteľnosti, čím jej Pán dáva najavo svoju priazeň. V predchádzajúcich dňoch sa komunite dostalo uznania zo aj zo strany Katolíckej cirkvi, keď sestra Elvíra vo Vatikáne prevzala z rúk prefekta Kongregácie pre laikov Svätej Stolice dekrét o uznaní Komunity Cenacolo ako Medzinárodného združenia veriacich pápežského práva. Ďalšie informácie sú k dispozícii na linku www.cenacolo.sk.