Lectio divina biblického úryvku pod názvom Mária, Áronova sestra, sila radosti (Ex 15,19–21) z cyklu Ženy vo Svätom písme.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 10. decembra 2025.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (26,0MB)

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slová Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Venujeme sa významným ženám vo Svätom písme. Na počiatku ľudstva je Eva, matka žijúcich. Na počiatku vyvoleného národa je spolu s Abrahámom Sára. Zachovanie vyvoleného národa v Egypte podporili svojou úctou k životu Sefora a Fua.

Dnes obrátime pozornosť na Máriu, sestru Árona a Mojžiša.

Mária sa v Biblii objavuje na začiatku knihy Exodus, keď nám posvätný text svedčí o smrtonosnom útlaku vyvoleného národa v Egypte, lebo podľa rozkazu faraóna izraelské deti boli odsúdené na smrť.

Napriek tomu sa uprostred všetkej tej nenávisti ešte niekto odvážil darovať život dieťaťu: Amram a Jochabed, rodičia Márie a Árona¹, splodili ďalšie dieťa, ktoré bolo, ako hovorí kniha Exodus, krásne na pohľad² a ktoré malo sprostredkovať svetlo oslobodenia celému Izraelu. Tým dieťaťom bol Mojžiš.

Židovská tradícia rozpráva, že keď faraón nariadil, aby židovskí chlapci boli zabíjaní hneď po narodení, Máriin otec uvažoval, či by nebolo vhodné rozísť sa so svojou manželkou. Vtedy sa mala ozvať malá dcéra Mária a prorokovať: „Moja matka je predurčená porodiť syna, ktorý zachráni Izrael.“ Keď sa syn narodil, ich dom sa naplnil svetlom.

Rodičia Amram a Jochabed v nebezpečenstve, že dieťa bude zabité, odovzdali ho do Božích rúk, vložili ho do košíka, ktorý bol vymazaný smolou a položili na kraj rieky Níl.

Židovský spis, Kniha jubileí, oživuje túto scénu milým detailom: „Tvoja matka prichádzala v noci, aby ťa nakŕmila, a počas dňa ťa tvoja sestra Mária chránila pred vtákmi“ (Kniha Jubileí, 47,5). Tak teda začína životná cesta Mojžiša, čiže „zachráneného z vôd“, ktorý vďačí za život trom ženám: odvahe svojej matky, súcitu dcéry faraóna a vynaliezavosti svojej sestry Márie, ktorá sa zdržiavala „na určitú vzdialenosť“. „Mám ti zavolať dojku spomedzi židovských žien, aby ti dojčila dieťa?“ (Ex 2,7), opýtala sa faraónovej dcéry, ktorá sa rozhodla ponechať si dieťa. Tak sa Mojžiš mohol vrátiť do náručia svojej matky, ktorá ho dojčila. Proroctvo, ktorého nositeľkou je Mária, sa teda mohla napĺňať v tajomnom Božom pláne.

Urobme však skok v čase. Prenesme sa v duchu na breh Červeného mora. Mojžiš má osemdesiat rokov, jeho sestra Mária má deväťdesiat. Mojžiš vyviedol vyvolený národ z Egypta k Červenému moru. More sa otvorilo pred očarenými očami Izraelitov a nechalo ich prejsť na druhý breh, zatiaľ čo vlny zmietli a pochovali faraónove vozy a kone, ktorí prenasledovali Izraelitov.

Izrael, vyvolený národ, teda oslavuje Veľkú noc oslobodenia, raduje sa zo svojho Pána a Boha a prežíva jeho nesmierne milosrdenstvo. Stáva sa novým zachráneným národom, milovaným synom, ako to obrazne vyjadruje Sväté Písmo:³, neseným na krídlach orla za more⁴. Pán Boh otvoril vody pred nimi a oni prešli suchou nohou nezranení. Videli, ako faraón padol, on, mocný, ktorý sa stal bezmocným, neschopným pohybu.

A tak Mojžiš spieva veľký spev víťazstva, spásy a s ním spievajú aj Izraeliti. Nikto sa nemôže ubrániť takej radosti. Opis spevu napĺňa takmer celú 15. kapitolu knihy Exodus: oslava lásky, akú svet ešte nevidel, sa vinie od chvály k chvále. Tak Mojžiš, muž s nemotornými ústami a ťarbavým jazykom⁵, spieva a hlasno ohlasuje zázraky Boha Izraela. Následne však vystupuje do popredia Mojžišova sestra Mária.⁶

A tu sa dostávame k nášmu dnešnému úryvku. Vypočujme si slová posvätného textu zo záveru 15. kapitoly knihy Exodus:

Lectio

Ex 15,19-21

¹⁹ Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu.
²⁰ Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom.
²¹ Mária im predspevovala:
„Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený!
Koňa i pohoniča hodil do mora.“

Kontext úryvku

Mária viedla dcéry Izraela k spevu a k tancu. Spevom a tancom prežívali a zároveň aj vyjadrovali chápanie tej úžasnej udalosti prechodu cez Červené more.

Opakujú tie isté slová refrénu, ktorý už bol predspievaný Mojžišom, ale autor posvätného textu osobitne spomína účasť žien. Ich spev a tanec sú osobité vnútorne prežívané. Im nestačí používať pery, hlas; hrajú na hudobné nástroje a tancujú: aj ich telá sa musia podieľať na tejto nesmiernej, nezadržateľnej radosti.

V úryvku sme počuli: „Pán dal morským vodám privaliť sa na nich“. Je to zámerné vyjadrenie, aby sa zdôraznilo, že to nie len jednoducho prirodzený jav, keď vody zaplavili Egypťanov, ale návrat vôd je zámerný Boží zásah.

Keď sa spomínajú faraónove „kone – vozy – záprahy“, je to preto, lebo prostredníctvom týchto prvkov sa predstavuje celá faraónova moc. Je to obraz jeho vojenskej mašinérie, ktorá stelesňuje útlak.

Kontrast medzi dvoma skutočnosťami – Egypťania klesajú do vôd, zatiaľ čo Izrael prechádza suchou nohou – má nielen historický, ale aj teologický význam: cesta k slobode je otvorená tým, ktorí dôverujú Bohu.

Mária je prvá žena v Biblii, ktorej je výslovne pridelený titul prorokyňa. Jej totožnosť prorokyne sa neprejavuje v predpovedi, ale vyjadruje, ako ona a ostatné ženy s ňou prijali a porozumeli Boží čin oslobodenia a dávajú to najavo prostredníctvom spevu a tanca, čiže prostredníctvom bohoslužby. Bubienok bol nástrojom radosti a oslavy víťazstva, bežný v ženských rituálnych tancoch na starovekom Blízkom východe.

Vyjadrenie „všetky ženy išli za ňou“ naznačuje oslavnú modlitbu spoločenstva: spoločenstvo izraelských žien odpovedá na Boží čin svojím osobitným spôsobom. Je to svedectvo, že oslavu Pána vykonávajú rôzne skupiny spoločenstva podľa svojich darov.

Mária prevzala prvý verš piesne, ktorú začal spievať jej brat Mojžiš, čím sa vytvára dialóg medzi zborom mužov a žien. Výrazom „Mária im predspevovala“ sa naznačuje istú liturgickú formu „odpovede“ alebo „predspevu“.

Vo výraze „spievajte Pánovi“ je vyjadrené, že vyvolený národ bohoslužobným spevom potvrdzuje, prežíva a odpovedá na záchranný spásny Boží čin.

Výrazom „lebo je vznešený“ ospevujú Božiu slávu, ako sa zjavuje v konkrétnych dejinách vyvoleného národa. A nakoniec výrazom „koňa i pohoniča hodil do mora“ je vyjadrené, že Pán má moc, aby prevrátil mocenské štruktúry sveta.

Mária vedie ženy pri tanci a speve. Tým reprezentuje hlbokú biblickú pravdu: Boží ľud odpovedá na Božiu milosť aj telesným prejavom radosti. Tanec nie je len profánny prvok, ale výraz úcty a uznania Božej suverenity.

Meditatio

Mária dokázala spontánne zorganizovať skutočnú oslavu víťazstva a oslobodenia od nepriateľov: vzala do ruky hudobný nástroj, zaintonovala spev, začala tancovať a zapojila všetky ostatné ženy do pôsobivej a nezadržateľnej radosti.

Tanec má ešte osobitný rozmer, lebo v židovskej tradícii a spiritualite sa stáva skutočným nástrojom vnútorného duchovného uzdravenia. Ten, kto tancuje, sa vnútorne oslobodzuje, očisťuje, vystupuje zo seba a ide naproti svojim bratom a sestrám, ktorí sú vedľa neho. Potvrdenie v tomto zmysle nám dáva aj posvätný jazyk. Je totiž zaujímavé dozvedieť sa, že hebrejské slovo „tanec“ totiž svojou zvukovou podobnosťou pripomína také slová, ako „choroba“, „odpustenie“, „súcit“, a tým aj svojou zvukovou podobnosťou poukazuje na spôsob vnútorného uzdravenia.

Ten, kto súhlasí vstúpiť do tanca, aj keď len v duchovnom zmysle, dostane do rúk nástroj vhodný na uzdravenie, aby mohol pomaly poraziť chorobu; dostane kľúč, aby sa otvoril odpusteniu a porozumenie voči sebe a voči druhým.

Mária nás teda uvádza do nového duchovného stavu, v ktorom môžeme začať cestu obrátenia, ktorá vychádza práve z odpustenia, z „milosrdenstva“ a vedie nás k okamžitému uznaniu veľkých skutkov, ktoré Pán pre nás vykonal, veľkého plánu oslobodenia.

Mária vyzvala: „Spievajte Pánovi!“

Mária teda predspievala refrén a robila to s typickou ženskou silou: silou, ktorá vie vstúpiť do prítomnosti tu a teraz, a to najsprávnejším a najvhodnejším spôsobom, ako keby sa chcela ujať zodpovednosti, starať sa o všetko, aj o najmenšie veci.

Tento výraz, ktorý používa, pripomína iné biblické verše, najmä žalmy, ktoré vyjadrujú rovnakú radosť a vyzývajú k chvále a spevu. Pripomeňme si niektoré z nich.

Žalm 96 pozýva:
„Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem! Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spásu deň čo deň. “ (Ž 96,1-2)

Žalm 98 oslovuje:
„Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné. Víťazstvo je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena.“ (Ž 98,1-2)

Rovnako aj prorok Izaiáš pozýval:
„Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chválospev od končín zeme“ (Iz 42,10).

Keď sa spieva Pánovi, táto pieseň, ako vidíme, prináša so sebou nový život, požehnanie, vďaku, chválu, posolstvo spásy. Je to pieseň, ktorá dokáže premeniť život, dať mu nový zmysel, ktorý bol možno už dávno stratený. Lebo uznať, že Pán porazí našich nepriateľov, urobí ich nemých a neschopných nám ďalej ubližovať, je pre nás jedinečným zážitkom radosti a oslobodenia. Cítime sa milovaní, stále dôležití, cenní pre niekoho a vracia sa nám chuť žiť, nadšenie začať odznova. To zažil Izrael, vyvolený národ, to spieval Mojžiš, spievala Mária, prorokyňa.

Prečo by sme nemali veriť, prečo by sme sa nemali pripojiť v duchu k spevu a tanca lásky k Bohu?

V našom posvätnom texte je preložené: „Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený“, ale doslovný preklad hebrejského textu by znel: „spievajte Pánovi, lebo sa slávne vyvýšil“ alebo „veľkolepo zjavil svoju slávu”.⁷

Mária obohacuje svoj spev opakovaním tohto krásneho výrazu, takého preplneného pokojnou istotou: Pán sa vyvýšil, veľkolepo zjavil svoju slávu! Hebrejčina používa zvláštnu formu, ktorá opakuje sloveso dvakrát, najprv v infinitíve a potom v minulom čase, a chce vyjadriť intenzitu, istotu, silu. Boh skutočne zvíťazil, definitívne porazil našich nepriateľov; triumfoval raz a navždy.

Tak aj Boh, náš Pán, sa vyvýšil? Áno, naozaj, a stal sa väčším, mocnejším ako všetci naši nepriatelia. A ako sa Boh povýšil? Keď sa stal malým, stal sa veľkým, keď sa ponížil, povýšil sa. Po veľkonočnej noci sme ho totiž videli povýšeného na kríži (Jn 3,14); poníženého a zavrhnutého, opusteného a porazeného, a predsa víťazného. Odtiaľ nás pozval, pritiahol k sebe; vzal do ruky nástroj svojho milosrdenstva a začal akoby radostný tanec zmŕtvychvstania. Každé stvorenie je pozvané, nikto sa nemusí cítiť vylúčený... (Jn 12,32), lebo Boh sa stal veľkým a úžasne zvíťazil, hodil do mora koňa aj jazdca.⁸

Oratio

Vnímali sme spev radosti a obdivovali sme kroky tanca oslobodenia a slávy, teraz chceme vo svojom vnútri chceme vnímať tichý Boží hlas, ktorý vo svojej láske hovorí aj bez slov; možno len svojím pohľadom svetla alebo svojím láskyplným dotykom. Sadnime si vnútri akoby na brehu mora a rozjímajme.

Izrael musel urobiť prvý krok smerom k vodám, ktoré boli ešte nepriateľské a desivé; skôr ako uvidel suchú zem, musel vidieť v celej svojej sile ohromujúcu silu vĺn. Ale dôveroval ako dieťa svojmu otcovi, ako nevesta svojmu ženíchovi. Ľud vošiel do vody a vtedy Pán rozdelil more, rozdelil ho a vody boli ako múr.

Máme v sebe takú silnú a pokojnú dôveru v Božiu lásku?

Pane, v živote stojím niekedy zoči – voči osobám alebo udalostiam, ktoré ma ohrozujú, ktoré robia dojem, že sú ďaleko mocnejšie ako ja, prosím, daj mi múdrosť, aby som si vždy znova pripomenul Tvoju lásku, ktorá ma chce zachrániť z každého zla. Nech si spomeniem na slová proroka Izaiáša: „Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.“ (Iz 43,2)?

Keď sa zamyslíme nad svojím životom so všetkými jeho skúsenosťami, aj tými najnečakanejšími, tými najnegatívnejšími a najťažšie prijateľnými, aj nad tými dobrými a obohacujúcimi, dokážeme vidieť prítomnosť Pána, ktorý nás nikdy neopustil? Alebo je tu niečo, čo by sme mu chceli vyčítať, niečo, čo mu stále zazlievame?

Prijali sme sa takí, akí sme? Uznali sme naše Egypty, naše otroctvá, putá, z ktorých bolo potrebné sa oslobodiť, aby sme mohli kráčať smerom k slobode?

Pane, uvedomujem si, že aj mne sa patrí, aby som ako Mária a ostatné ženy, vzal do rúk nástroj radosti, chvály a vďaky a v duši začal tancovať zo všetkých síl pred Tebou, mojím Pánom, ktorý mi preukazuje svoje milosrdenstvo.

Pán je vznešený, vyvýšil sa, stal sa veľkým aj v mojom živote.

Pane, je to potrebné pre mňa, aby som si pripomínal konkrétne situácie a situácie, kedy som zažil, že si ma prekvapujúco a neočakávane, vlastne zázračne chránil, aj keď to bolo prostredníctvom dobrých ľudí, ktorých som stretol.

Pane, prosím, aby som aj vo chvíľach bolesti, ktoré sa v mojom živote objavujú, vedel spoznať, že vlastne stojím pri Tvojom kríži, aby som mohol byť s Tebou posilnený a povýšený.

Pane, nechcem zabudnúť, že skutočné víťazstvo na zlom a nepriateľmi môže prísť len od Teba. A keď som aj naľakaný vlastnou slabosťou, neustálymi pádmi, môžem spolu s Máriou, Mojžišom a všetkým Pánovým ľudom povedať, že On je ten, ktorý skutočne víťazí, že je to on, ktorý hádže do mora „koňa i pohoniča“ hriechu a smrti.

Contemplatio

Spievajte Pánovi, lebo sa slávne vyvýšil, koňa i pohoniča hriechu a smrti hodil do mora.

(porov. Ex 15,21)

__________

¹ Nm 26,58-59: „Kaátovi sa narodil Amram, ktorý mal za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu mužovi Amramovi synov Árona a Mojžiša, a ich sestru Máriu. 

² Ex 2,2: „Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala.“

³ Oz 11,1: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.“

⁴ Ex 19,4: „Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom a ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe.“

⁵ Ex 4,10: „Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk.“

⁶ porov. Bosetti, Elena, Donne della Bibbia, Assisi 2018, str. 31-35.

⁷ AA.VV., Exodus, Komentáre k Starému zákonu, Trnava 2013. str. 381.

⁸ porov. Maria Anastasia z Jeruzalema, Grembi che danzano, Padova 2008, str. 71-81.