Za blahorečenie Jána Havlíka ďakovali s bratislavským arcibiskupom metropolitom Mons. Stanislavom Zvolenským v rodnej obci nového blahoslaveného - Dubovce. Otec arcibiskup celebroval ďakovnú svätú omšu. Tej predchádzala spomienka pri hrobe blahoslaveného Jána. V homílii Mons. Zvolenský ocenil jedinečný príklad blahoslaveného a vyzdvihol rodinné zázemie, z ktorého pochádzal. „Rodina ho podporovala a trpela s ním. Cítil lásku, aj keď bol vo väzení,” zdôraznil a dodal “Ján Havlík je blahoslavený. Blahoslavení rastú na základe svedectva otcov, matiek a starých rodičov. Mnoho čo Jankovi Boh daroval, daroval mu cez ľudí okolo neho. Aj keď bol od nich vzdialený, vedel, že ho má niekto rád. Že ho aj zemi má niekto rád.”
Pre rodinu Havlíkovcov to podľa otca arcibiskupa musela byť bolestná udalosť, keď zomrel syn, člen rodiny. “Ale prijali to ako tajomstvo. Boh je Bohom živých. Pred Bohom zostáva človek živý. Učili sa prijímať túto smrť,” povedal s tým, že postupom času sa táto smrť premenila na niečo jedinečné. Zomrel totiž človek, ktorý žil príkladným životom. “Od vás prišiel podnet, že bolo by správne rozmýšľať a preveriť možnosť, či by život Jána Havlíka nemal byť postavený ako osobitný príklad pre nás všetkých,” povedal Mons. Zvolenský spolurodákom Jána Havlíka. “V Božom kráľovste sú všetci svätí, lebo sú s Bohom v nebi. Ale Cirkev vytvorila formát, že máme postavených niektorých z tých, ktorí sú v nebi, ako osobitný príklad pre náš život. V nebi sú mnohí, ale niektorí sú nám z Božej vôle a rozhodnutia Cirkvi postavení za príklad,” vysvetlil bratislavský arcibiskup metropolita. “Iste ste boli presvedčení, že Janko je u Pána. Ale prišiel podnet, aby bol postavený za jeho život za príklad. Tak sa jeho smrť premieňa na premýšľanie o kráse jeho života, lebo hovoríme o ňom ako blahoslavenom,” zdôraznil.
Mons. Zvolenský upozornil, že prenasledovatelia v komunistickom režime ponúkali uväzneným kompromisné riešenia. Tak sa mohli dostať z väzenia. “Janko nič neuprednostnil pred Bohom. Neuľahčil si život. Janko nám ukazuje, že Boh je na prvom mieste,” povedal. Janko mal podľa neho rád aj prenasledovateľov. “Blahoslavený sa otvoril pre Božiu pomoc. Ľudsky to nevysvetlíme. Tajomstvo Ježišovej múdrosti, je byť láskavý aj k tým, ktorí nás prenasledujú,” dodal a vyzval: “Prosme na príhovor blahoslaveného Janka, aby sme Boha mali vždy na prvom mieste.”
Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. O rok neskôr, keď sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, bol so spolubratmi deportovaný na tri mesiace na stavbu priehrady pri Púchove. Popri zamestnaní tajne študoval teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ďalšími novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde bol častým mučením nútený priznať sa k protištátnej činnosti. Odsúdili ho na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu neskôr zvýšili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.
Pracoval v jáchymovských uránových baniach a bol väznený v Ruzyni, kde trpel psychickým týraním. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na následky psychického a fyzického týrania v komunistických väzniciach. Dňa 31. augusta 2024 bol v Šaštíne vyhlásený za blahoslaveného.