Stretnúť sa okolo Božieho slova (Neh 8,1-12).

Lectio divina úryvku z Knihy Nehemiáš pod názvom Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž (Neh 8,1) z cyklu Biblické impulzy pre naše spoločné kráčanie v Cirkvi.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 7. septembra 2022.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (53,0MB)

Modlitba

Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene.
Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc.
Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
Nedovoľ, aby sme my, slabí a hriešni, spôsobili neporiadok.
Nech nás nezvedie nevedomosť.
Daj nám dar rozlišovania, nech nie sme zaujatí kvôli predsudkom a falošným ľudským ohľadom.
Veď nás k jednote, aby sme nezišli z cesty pravdy a spravodlivosti, ale napredovali na púti do večného života.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Žijeme v období, kedy pri uvedomení si seba samých v spoločenstve katolíckej Cirkvi spolu s naším Svätým Otcom pápežom Františkom častejšie používame vyjadrenie, že sme Božím ľudom na ceste k Bohu (porov. pápež František, Evangelii gaudium, č. 110-114).

My všetci, ako Boží ľud na ceste k Bohu, sme pozvaní Svätým Otcom, aby sme spoločne čiže synodálne kráčali, aby sme počúvali a aby sme zvažovali a spoznávali, čiže rozlišovali, v čom sa má konkrétnymi skutkami prejavovať skutočnosť, že sme Božím ľudom na ceste k Bohu.

Svätý Otec František zároveň vysvetľuje, že synodálny proces je predovšetkým duchovnou cestou. Vo svojom príhovore pri svätej omši otvorenia synody povedal: „Synoda je cestou duchovného rozlišovania, cirkevného rozlišovania, ktoré sa uskutočňuje v adorácii, v modlitbe, v kontakte s Božím slovom. [...] Božie slovo nás otvára rozlišovaniu a osvetľuje ho. Ono usmerňuje synodu tak, aby nebola akýmsi cirkevným „zjazdom“, študijnou konferenciou alebo politickým kongresom, aby nebola parlamentom, ale udalosťou milosti, uzdravujúcim procesom vedeným Duchom.“ (pápež František, homília pri svätej omši otvorenia synody, 10. októbra 2021).

Naše spoločné stretnutia pri počúvaní Božieho slova a rozlišovaní, či uvedomovaní si našich konkrétnych životných úloh, ktoré už tradične robíme metódou „lectio divina“, v tomto školskom roku chceme venovať tým textom Svätého písma, v ktorých sú prítomné posolstvá o základných rozmeroch synodálnej cesty.

Budeme sa teda venovať v októbri tomu, čo znamená byť spoločníkmi na ceste, v novembri, ako sa máme vzájomne počúvať, v decembri, čo znamená, smelo vyjadriť svoj názor, v januári, ako patrí k ceste Cirkvi slávenie, vo februári, ako sme spoluzodpovední za misiu Cirkvi, v marci, ako máme viesť v Cirkvi a v spoločnosti dialóg, v apríli, ako sa má v Cirkvi uplatňovať autorita a spoluúčasť veriacich, v máji, ako máme rozlišovať a rozhodovať a v júni, ako sa máme formovať v spoločnom kráčaní.

Naše dnešné stretnutie chceme venovať východiskovému rozmeru synodálnej cesty a tým je potreba stretnutia sa okolo Božieho slova. Podľa odporúčaní pre synodálnu spiritualitu¹ budeme sa modliť na základe textu zo starozákonnej Knihy Nehemiáš.

Najprv si však priblížme okolnosti vzniku posvätného textu Knihy Nehemiár. V roku 587 pred Kristom Nabuchodonozor, vodca babylonskej armády, dobyl Jeruzalem a zničil chrám a mestské hradby. Väčšinu obyvateľstva nechal deportovať na územie Babylonskej ríše. Nasledovalo obdobie babylonského zajatia vyvoleného národa. Trvalo približne 40 rokov. Perzský panovník Kýros ovládol územie pôvodnej babylonskej ríše a svojím rozhodnutím z roku 538 pred Kristom umožnil návrat deportovaných židov naspäť do vlasti. Tieto udalosti opisujú starozákonné knihy Ezdráš a Nehemiáš, ktoré patria do skupiny historických spisov Starého zákona.

Rozprávajú o kľúčovom období v dejinách Božieho ľudu, o novom začiatku po babylonskom vyhnanstve. Peržania, ktorí nahradili Babylončanov ako významná mocnosť, umožnili poddaným národom pomerne veľkú mieru sebaurčenia. Mohli si ponechať vlastné zákony a dať si nejakú ústavu. V Judsku, s hlavným mestom Jeruzalemom, sa týmto základným textom stali „Božie pokyny“ (Tóra, 5 Mojžišových kníh).

Kniha Nehemiáš popisuje návrat ľudu z vyhnanstva v súlade s Božími sľubmi a jeho duchovnej obnove, v ktorej nenahraditeľnú úlohu zohráva počúvanie, prijatie a uskutočňovanie Božieho slova.

Započúvajme sa teraz do posvätného textu z 8. kapitoly Knihy Nehemiáš, ktorá nám hovorí o láske ľudí ku knihám Mojžišovho zákona:

Lectio

Neh 8,1-12

¹ Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma, Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorý Pán ustanovil pre Izraelitov.
² Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. ³ Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. ⁴ Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili. Vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbadana, Zachariáš a Mešulam.
⁵ Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. ⁶ Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: "Amen, amen!", pričom zdvíhal ruky. ⁷ Potom sa zas sklonili a klaňali sa Pánovi tvárou až po zem.
Leviti Jozue, Bani, Šerebiáš, Jamin, Akub, Šabetai, Hodiáš, Maásiáš, Kelita, Azariáš, Jozabad, Chanan a Pelaiáš vykladali ľudu zákon. Ľud stál a nepohol sa z miesta. ⁸ A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo.
⁹ Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: "Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!" Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona.
¹⁰ Potom im povedal: "Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!" ¹¹ Leviti takisto upokojovali všetok ľud a hovorili: "Mlčte, lebo tento deň je svätý! Nermúťte sa!"
¹² A tak všetok ľud išiel jesť, piť, rozposielať podiely a oslavovať s veľkou radosťou, lebo pochopili slová, ktoré im zvestovali.

Kontext úryvku

Je vhodné pripomenúť, že udalosti, ktoré opisuje náš úryvok sa udiali okolo roku 444 pred Kristom. Prvé skupiny Izraelitov sa pod vedením Zorobábela vrátili na územie Svätej zeme už vlastne skoro pred sto rokmi. Usadili sa na pôvodnom území, ale nenachádzali v sebe silu k usporiadanému životu nielen náboženskému ale ani spoločenskému. Bolo možné hovoriť o anarchii v spoločnosti, páchali sa krádeže, zneužívania, násilie, obťažovanie chudobných.

Je pozoruhodné, že veľký perzský kráľ Artaxerxes I. Longiman (465-423 pred Kr.), ktorému bola podriadená Palestína, aby prekonal túto situáciu, ktorá sa stávala čoraz chaotickejšou, poslal do Jeruzalema Ezdráša, „kňaza a zákonníka, znalca Pánových príkazov“.

Ezdráš využil priazeň perzského kráľa Artaxerxa I. Longimana a dosiahol u neho, že kráľovským dekrétom potvrdil platnosť Mojžišovho zákona (porov. Ezd 7,12.21)². S týmto splnomocnením a s kráľovskými darmi šiel Ezdráš v roku 458 pred Kristom z Babylonu do Jeruzalema na čele 1775 mužov - kňazov, levitov, spevákov a iných služobníkov chrámu (porov. Ezd 8,1-23.31) -, aby podporil a povzbudil po náboženskej stránke upadajúcu skupinu Židov, ktorá sa predtým vrátila pod vedením Zerubábela [Zorobábela] z babylonského zajatia, a naučil ju zachovávať Mojžišov zákon, od ktorého sa ľud značne odklonil.

Zároveň sa do Jeruzalema vrátil aj iný muž menom Nehemiáš, ktorý si v roku 445 pred Kristom vyžiadal od kráľa povolenie prevziať správu Jeruzalema ako jeho námestník (porov. Neh 1,2 - 2,8 a 5,14). Nehemiáš počas svojej dvanásťročnej činnosti obnovil, napriek odporu nepriateľov a protivníkov, mestské múry (porov. Neh 3 - 4; 6), postavil sa proti vykorisťovaniu chudobných a úžerníctvu bohatých (porov. Neh 5) a zaistil bezpečnosť mesta (porov. Neh 7) a plne podporoval svojimi rozhodnutiami aj náboženskú reformu, ktorú sa snažil uskutočniť kňaz Ezdráš.

¹ Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma, Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorý Pán ustanovil pre Izraelitov.

Ezdráš „predkladá zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí sú schopní porozumieť a prednáša ho na námestí pred Vodnou bránou“ (verše 1-2). Zvolal na posvätné zhromaždenie všetkých ľudí schopných porozumieť a „od úsvitu svetla až do poludnia“ nechal predčítať z knihy zákona (verše 2-3). Nikto nechýbal, nikto nehľadal výhovorky, aby mohol zostať doma a venovať sa svojim veciam.

Ezdráš starostlivo vybral miesto stretnutia. „Vodná brána“ sa na tento účel dobre hodila, pretože bola ďaleko od hluku mesta, ponúkala dobrú akustiku a umožňovala umiestniť poslucháčov na akýsi amfiteáter.

Pripravili drevenú tribúnu tak, aby ten, ktorý mál úlohu predčítať, bol vo vyvýšenej polohe a aby ho všetci bez ťažkostí mohli vnímať aj zrakom (4. verš).

Ezdráš vybral vhodne pripravených lektorov s dobrým hlasom. Obrad sa začal slávnostne. Ezdráš stojaci hore na vyvýšenom pódiu zbožne otvoril knihu Zákona a ľudia sa postavili tiež, aby vydali svedectvo o svojej úcte k posvätnému textu.

Predniesol úvodnú modlitbu, v ktorej ďakoval za dar Zákona a za možnosť oboznámiť sa s Božou vôľou. Posvätný text hovorí, že ľud odpovedal: „Amen! Amen!“ To bol prejav súhlasu a účasti na Ezdrášovej modlitbe.

Potom si všetci kľakli a klaňali sa (verše 5-7). Sú to gestá, ktoré vytvárajú ideálne podmienky pre „nábožné počúvanie" Slova. Tí, ktorí sa zúčastňujú slávenia, musia vnímať zreteľne, že nestoja len pred knihou, ale pred Pánom, ktorý k nim hovorí. Postavenie tela, gestá, postoje poslucháčov aj predčítajúcich túto skutočnosť vyjadrovali a napomáhať k prijatiu posolstva, že živý Boh oslovuje svoj ľud.

Státie pri počúvaní čítania Zákona sa neskôr stalo charakteristickým znakom židovského ľudu pri bohoslužbách v synagóge. Pozdvihnutie rúk smerom k nebu, zvyčajne s dlaňami nahor, bol bežný spôsob, akým Židia vyjadrovali svoju túžbu získať požehnanie od Boha (1Kr 8,22³). Poklona tvárou až k zemi, vyjadroval ich zmysel pre pokoru a podriadenosť pred Bohom (Gen 18,2.8⁴).

Lektori nielen čítali Božie Slovo, ale ho aj prekladali z hebrejčiny do aramejčiny, bežného jazyka Perzskej ríše. Niektorí z prítomných Židov nepoznali hebrejčinu (Neh 13,24⁵), keďže vyrastali v Babylone a inde, ďaleko od Židov, ktorí si zachovali znalosť hebrejčiny. Písomný preklad hebrejskej Biblie do aramejčiny s pridanými komentármi je známy pod menom Targum. Napríklad svätý apoštol Pavol hovoril o sebe ako o Hebrejovi (Flp 3,5⁶). Vyjadroval tým, že je Žid, ktorý vie čítať hebrejskú Bibliu v pôvodnom hebrejskom jazyku nielen v aramejčine.

Napokon, samotné čítanie nestačí. Božie slovo je účinné len do tej miery, do akej je pochopené; preto ho treba vykladať a vysvetľovať jednoduchým jazykom, zrozumiteľným pre všetkých: inteligentných aj nevedomých, vzdelaných aj negramotných (verš 8). Keď ľud pozorne počúval slová Zákona, Božie slovo pôsobili v ich srdciach, vážne si spytovali svedomie a uvedomili si, že neboli verní Božiemu zákonu a svoju ľútosť prejavujú slzami (verš 9).

Preto posvätný autor vkladá do úst Ezdráša a Nehemiáš spoločné povzbudenie a zásadné posolstvo: “nežiaľte a neplačte” (v. 9), “radosť v Pánovi je vaša sila” (v. 10) Konečným cieľom poznania Božej vôle má byť radostné uvedomenie si Božej milosti, Božieho milosrdenstva. Ako by bolo nesprávne radovať sa, keď sme podľahli hriechu, tak je rovnako nesprávne smútiť, keď nám Boh odpustil. Radosť z Božieho odpustenia má byť každého posilňovať, chrániť a udržovať.

Po skutočnom pokání nasleduje radosť z Pána. Boh a Jeho Slovo sú pre veriacich zdrojom veľkej radosti. Aj my sme povolaní radovať sa a radovať sa v Pánovi (Ž 5,12⁷; 9,2-3⁸; 32,11⁹; Flp 3,1¹⁰; 4,4¹¹). Radosť v Pánovi vyplýva zo správneho porozumenia Božieho Slova.

Ľuďom sa však pripomína, že deň stretnutia s Božím slovom je vždy sviatkom (verš 10). Istota, že Boh naďalej hovorí, sprevádza a vedie svoj ľud, je zdrojom veľkej radosti a prejavuje sa to aj navonok piesňami, tancami, hojnejším jedlom a nápojmi ako zvyčajne.

Meditatio

Pozorovali sme Boží ľud, ktorý sa stretol, prijal pozvanie, aby počúval Božie slovo. Zároveň nám posvätný text ukázal, ako Božie slovo pôsobilo vo svedomí ľudí.

Po návrate z babylonského zajatia vyvolený ľud pod vedením Ezdráša a Nehemiáša neobnovil svoj náboženský život len v praktizovaní obiet v chráme, ale boli vedení k tomu, aby postupne vrástli aj do nového formátu duchovného života, ktorý sa nakoniec inštitucionalizoval v synagóge.

Posvätný text z Knihy Nehemiáš nás privádza späť k počiatkom tohto kultu Božieho slova, ktoré je zachytené písaným textom a ktoré možno opakovane čítať, počúvať, meditovať a znova uskutočňovať v konkrétnom živote. Pri uskutočňovaní občianskej a náboženskej reformy Nehemiáš a Ezdráš zvolávali ľudí, aby počúvali čítanie Mojžišovho zákona.

Spoločenstvo, ktoré sa zhromaždilo, aby počúvalo ohlasovanie Slova, sa zároveň usiluje s otvoreným srdcom robiť rozhodnutia, aby aj ich každodenný život, aj ich spôsob konania v občianskom živote, bol založený na tom, čo počuli v Božom slove.

Tieto skutočnosti vytvárali podmienky novej totožnosti vyvoleného národa, ktorá už nie je výlučne vymedzená územím, samostatnou politickou štruktúrou či jeruzalemským chrám.

[Už v časoch Ezdráša a Nehemiáša nemali vlastnú nezávislú politickú štruktúru a nadvláda na ich krajinou prechádzala z ruky do ruky cudzích mocností. Nakoniec aj chrám, ktorý sa im podarilo obnoviť, bol nakoniec znova zničený. Ich náboženská identita bude vychádzať z Božieho slova, ako im bolo sprostredkované v starozákonných Mojžišových knihách.]

Aj my, Boží ľud na ceste k Bohu, sme utváraní, formovaní, posilňovaní, očisťovaní a zjednocovaní práve počúvaním Božieho slova v spoločenstve.

Každý človek je adresátom Slova, ktoré vychádza od Pána, každý človek je oslovený a povolaný vstúpiť do tohto dialógu lásky svojou slobodnou odpoveďou. Každému z nás tak Boh dáva schopnosť počúvať Božie slovo a odpovedať mu.

V tomto dialógu s Bohom chápeme samých seba a nachádzame odpoveď na najhlbšie otázky, ktoré napĺňajú naše srdce. Božie slovo totiž nestojí proti človeku, neumŕtvuje jeho autentické túžby, ale, naopak, osvecuje ho, očisťuje a vedie k ich naplneniu. Aké dôležité je pre našu dobu objaviť, že len Boh odpovedá na smäd, ktorý je v srdci každého človeka!

Bohu nie je cudzí náš život a problémy človeka a Božia prítomnosť neohrozuje ľudskú autonómiu a dôstojnosť. Práve celá ekonómia spásy nám ukazuje, že Boh hovorí a zasahuje v dejinách človeka v jeho prospech, pre jeho integrálnu spásu.

Každý z nás sme pozvaní, aby sme si uvedomili, že Božie slovo nesie v sebe schopnosť, aby sme s Pánom prostredníctvom jeho slova mohli viesť dialóg o problémoch, s ktorými sa musíme vyrovnávať vo svojom každodennom živote. Božské slovo vovádza každého z nás do rozhovoru s Pánom: Boh, ktorý hovorí, nás zároveň učí, ako my môžeme hovoriť s ním. Celý ľudský život sa má stať dialógom s Bohom, ktorý hovorí a počúva, ktorý povoláva a uvádza do pohybu celý náš život. Božie slovo tu zjavuje, že celý život človeka sprevádza božské volanie. (porov. Benedikt XVI., posynodálna exhortácia Verbum Domini, 22-24)

Oratio

Pane, uvedomujeme si, že čím viac sa dokážeme dať k dispozícii Božiemu slovu, tým viac budeme môcť prežívať, že tajomstvo Turíc pôsobí v Tvojej Cirkvi aj dnes.

Ďakujeme Ti, že nám dávaš svojho Ducha, aby nás viedol k plnej pravde¹², aby nám otváral zmysel Písem¹³ a aby formoval z nás vo svete dôveryhodných hlásateľov slova spásy.

Dotýkajú sa nás v srdci slová svätého apoštola Jána: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ (1Jn 1,1). Keď sa otvárame pre Božie slovo, aj my ho počúvame, hľadíme na neho a dotýkame sa ho našou vierou a môžeme a máme ho našimi slovami a skutkami ďalej zvestovať, ohlasovať to nenahraditeľné Slovo života. Je pre nás veľkou potechou, že si môžeme uvedomiť, ako sme duchovne spojení so všetkými, ktorí nás predišli v znamení viery a so všetkými, ktorí, roztrúsení po celom svete, počúvajú Slovo, slávia Eucharistiu a vydávajú svedectvo lásky. Deliť sa o túto zvesť – pripomína nám apoštol Ján – nám bolo dané, „aby naša radosť bola úplná“ (1Jn 1, 4¹⁴).

Na našej ceste Božieho spoločenstva k Bohu, v našom synodálnom spoločnom kráčaní dostávame vždy znova možnosť, aby sme zakúsili a prežili, čo všetko obsahujú slová svätého Jána apoštola, že totiž ohlasovanie Slova vytvára spoločenstvo a prináša radosť. Ide o hlbokú radosť, ktorá pramení v srdci trojičného života a nám sa odovzdáva v Synovi. Ide o radosť, ktorá je nevýslovným darom, aký nám svet nemôže dať. Možno organizovať slávnosti, nie však radosť. Podľa Svätého Písma je radosť ovocím Ducha Svätého (porov. Gal 5, 22¹⁵). Boží Duch Svätý nám dáva dar, poskytuje nám milosť, aby sme mohli „vstúpiť“ do Slova, aby sme ho mohli porozumieť a dáva nám milosť, aby sa mohli vytvoriť podmienky, aby Božie slovo vstúpilo do nás a prinášalo plody pre večný život.

Pane, ďakujeme Ti a obdivujeme, že Božie slovo v nás pôsobí a posilňuje nás, aby sme ho ďalej hlásali nielen slovami ale predovšetkým našimi skutkami. My túžime odovzdávať hlásaním Božieho slova v sile Ducha Svätého aj prameň pravej radosti, ktorá plynie z vedomia, že len Pán Ježiš má slová večného života (porov. Jn 6, 68¹⁶).

Contemplatio

Pane, nech sa radujú v Tebe všetci, čo majú v Teba dôveru a milujú Tvoje meno.

(porov. Ž 5,12)

__________

¹ https://www.synod.va/it/in-evidenza/per-una-spiritualita-della-sinodalita.html

² Ezd 7,12.21: „Artaxerxes, kráľ nad kráľmi, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone nebeského Boha, pozdrav a tak ďalej. [...] Ja, kráľ Artaxerxes, týmto nariaďujem všetkým pokladníkom na Záriečí: Všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, znalec zákona nebeského Boha, treba bez okolkov splniť.“

³ 1Kr 8,22: „Potom si Šalamún stal v prítomnosti celého zástupu Izraelitov pred Pánov oltár, rozprestrel dlane k nebu“ [...].

⁴ Gen 18,2.8: „Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi [...] Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli.“

⁵ Neh 13,24: „V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za ženy Ašdoďanky, Amončianky a Moabčianky. Aj ich deti hovorili spola ašdodsky a nevedeli rozprávať po židovsky, ale hovorili rečou toho či onoho národa.“

⁶ Flp 3,5: „na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej“.

⁷ Ž 5,12: „Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, a naveky nech jasajú.“

⁸ Ž 9,2-3. „Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. V tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.“

⁹ Ž 32,11: „Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte, jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.“

¹⁰ Flp 3,1: „Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Nelení sa mi písať vám to isté a pre vás je to zábezpeka.“

¹¹ Flp 4,4: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“

¹² Jn 16,13: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“

¹³ Lk 24,27: „A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“

¹⁴ 1 Jn 1,4: „A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.“

¹⁵ Gal 5,22: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, [...]“.

¹⁶ Jn 6,68: „Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“