Utrpenie ako súčasť Božieho plánu (Gn 45,1-13).

Lectio divina úryvku z Knihy Genezis pod názvom Boh ma sem poslal... aby ste zostali nažive (Gn 45,5) z cyklu Sväté písmo pred otázkou utrpenia a bolesti.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 6. októbra 2021.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (48,3MB).
Ospravedlňte, prosíme, zníženú kvalitu audio záznamu.

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slovám Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Všetci si uvedomujeme, že skutočnosť telesného a duchovného utrpenia v jeho mnohých podobách patrí k nášmu životu, a preto chceme hlbšie spoznávať posolstvo Svätého Písma na tieto témy.

Je zaujímavé, že už v prvej knihe Svätého Písma, v knihe Genezis, nachádzame posolstvo o utrpení ako súčasti Božieho plánu záchrany ľudí. Toto posolstvo je obsiahnuté v životnom príbehu Jakubovho syna Jozefa.

Najprv si nakrátko pripomeňme východiskovú situáciu.

Abrahám mal syna Izáka, Izák mal synov Ezaua a Jakuba. Jakub mal dvanástich synov a z týchto svojich dvanástich synov osobitne miloval Jozefa. Ostatní bratia žiarlili na Jozefa a ich vášnivá žiarlivosť viedla k rozhodnutiu, že sa zbavia svojho brata Jozefa, že ho zabijú. Na naliehanie jedného z bratov, Júdu, sa kolektívne rozhodnutie zbaviť sa brata Jozefa zmenilo na miernejšie riešenie, predali ho do otroctva a svojmu otcovi Jakubovi povedali, že Jozefa roztrhala divá zver.

Jozef sa ako otrok dostal do Egypta, kde sa však aj napriek ťažkým situáciám a utrpeniam postupne dostal až do postavenia, že mu egyptský faraón zveril hospodársku správu krajiny. Jozef vytvoril v Egypte určitý daňový systém. Každý totiž musel v úrodných rokoch prispievať čiastkou zo svojej úrody do spoločného a tak sa krajina pripravovala na prípadné obdobie neúrodných rokov.

Keď však naozaj prišli neúrodné roky a zasiahli nielen Egypt, ale aj okolité krajiny a teda aj územie, na ktorom býval Jakub a jeho synovia s rodinami. A tak Jakubovi synovi boli nútení ísť nakupovať obilie do Egypta a táto skutočnosť vytvorila príležitosť na stretnutie Jozefa s jeho bratmi a na vysvetlenie zmyslu všetkých ťažkostí a utrpení, ktoré prežil Jozef, aby sa mohol nanovo s bratmi stretnúť.

A tu sa už dostávame k nášmu dnešnému úryvku, ktorý nám pripomenie stretnutie Jozefa s bratmi v Egypte, ale ktorý nám odhalí aj múdre hodnotenie všetkej nespravodlivosti, ktorú spáchali bratia voči Jozefovi.Započúvajme sa teraz do úryvku zo 45. kapitoly knihy Genezis.

Lectio

Gn 45, 1-13

¹ Tu sa už Jozef nemohol ovládať pred všetkými, čo ho obkľučovali, a zvolal: „Nech všetci vyjdú odtiaľto von!“ A tak nebol nik pri ňom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom.
² Tu sa dal do hlasitého plaču až tak, že ho počuli Egypťania a zvedel o tom aj dom faraónov.
³ Potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratia sa tak naľakali, že nemohli odpovedať bratovi.
⁴ Jozef sa svojim bratom privrával: „No poďte ku mne!“
Keď pristúpili bližšie, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. ⁵ A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive.
⁶ Lebo už dva roky je v krajine hlad a bude ešte päť rokov, čo nebude ani oračky, ani žatvy. ⁷ Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote. ⁸ A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. On ma urobil faraónovým poradcom, pánom nad celým jeho domom a vladárom nad celou egyptskou krajinou.
⁹ Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi a povedzte mu: »Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za vládcu nad celým Egyptom, príď ku mne a neodkladaj! ¹⁰ Budeš bývať v kraji Gesen a budeš mi nablízku ty i tvoje deti a tvoje detné deti spolu s tvojimi ovcami a dobytkom a s celým tvojím majetkom. ¹¹ Ja sa tu budem starať o teba – lebo ešte päť rokov potrvá hlad –, aby si neschudobnel ty i tvoj dom a všetko, čo je tvoje. ¹² Na vlastné oči vidíte, aj môj brat Benjamín vidí na svoje oči, že sú to moje ústa, čo s vami rozprávajú.«
¹³ Zvestujte teda môjmu otcovi moju veľkú hodnosť, ktorú mám v Egypte, a všetko, čo ste videli! Nuž poponáhľajte sa a priveďte môjho otca sem!“

Kontext úryvku

   1

Predtým než by už nezdržoval city vo svojom vnútri a teda prv než by sa dal spoznať svojim bratom, Jozef rozkázal, aby všetci egyptskí služobníci opustili miestnosť, v ktorej sa nachádzali. Dôvody tohto rozhodnutia môžeme vidieť v tom, že Jozef nechcel odhaliť pred cudzími bolestnú rodinnú skúsenosť, ako sa totiž jeho bratia k nemu zachovali, alebo tie dôvody môžeme vidieť aj v tom, že Jozef nechcel hneď odhaliť pred egyptskými služobníkmi, že je rozhodnutý pozvať svoju rodinu, aby v čase nedostatku žila na území Egypta.

Jozef túžil, aby mohol vypovedať, čo cítil vo vnútri. Túžil svojim bratom povedať o tom, ako ho Boh ochraňoval. Objal najmladšieho brata Benjamína a plakal, potom objímal všetkých ostatných bratov. V našom úryvku nie je ani raz výslovne spomenuté “odpustenie” alebo “zmierenie”, ale všetci si uvedomujeme, že je to podstatné.

A preto sa im on dáva poznať, aby im mohol povedať, že im odpúšťa.

   2-3

Aj napriek tomu, že egyptskí služobníci opustili miestnosť, počuli vonku prejavy silných Jozefových citov a hlasitého plaču a prirodzene sa informácia o tom, dostala aj k iným na faraónovom dvore. Jozef už konečne dostal sa ku chvíli, kedy nechcel skrývať svoju totožnosť, aby sa to mohli dozvedieť aj jeho bratia, ale aj ostatní Egypťania. Je pochopiteľné, že posvätný autor charakterizuje reakciu Jozefových bratov ako veľký údiv a strach a neschopnosť vyjadriť sa, keď si uvedomili, že majú pred sebou toho, ktorému v minulosti tak veľmi ublížili.

   4-7

Jozef však ukazuje svoju veľkodušnosť, nevracia sa širšie k utrpeniu, ktoré prežil kvôli svojim bratom, ale práve jeho zrelé uvažovanie vedie ho k hodnoteniu, že je schopný vysvetliť celú svoju životnú cestu ako Boží zámer, ktorý smeruje k záchrane Jakuba a celej jeho rodiny. Jozef vysvetľuje svoje utrpenie a poukazuje na to, že Boh premenil Jozefove ťažkosti na možnosť pomôcť svojej rodine v čase nedostatku. Akákoľvek zatrpknutosť, nenávisť alebo pomsta neprichádzajú do úvahy.

   8

Jozef je presvedčený, že sa stal správcom faraónovho domu a celého Egypta z Božej vôle práve kvôli záchrane otca Jakuba a jeho synov a celej rodiny. V Jozefových slovách je zreteľný poukaz na Božiu prozreteľnosť.

   9-10

Jozef sa však nezastavil len pri odpustení svojim bratom. Veľkodušnosť a láska ho vedú k tomu, aby pozval svojho otca a rodiny svojich bratov, aby prišli bývať do Egypta do krajiny Gesen. Veľmi pravdepodobne ide o územie sa nachádzalo vo východnej časti delty rieky Níl, kde obvykle zostávali bývať aj iní migranti z Kanaánu.

   11-13

Jozef uvádza ako dôvod, že neúrodné obdobie bude trvať ešte päť rokov a týmto chce motivovať otca Jakuba a celú rodinu, aby prišli do Egypta. Zároveň odporúča bratom, aby otcovi Jakubovi popísali aj Jozefovo vysoké postavenie v Egypte a aby sa otec Jakub nechal presvedčiť svedectvom milovaného najmladšieho syna Benjamína.

Meditatio

Každý z nás máme skúsenosť s utrpeniami, ktoré nám spôsobili iní ľudia. A vieme, ako ľahko to môže viesť k zatrpknutosti. Keď sa niekto vracia k zraneniam, alebo poníženiam, ktoré zažil od iných, ku sklamaniam, že sa nenaplnili jeho veľké túžby, že niekto zneužil jeho dôveru a ešte mnoho iných vnútorných bolestí, môže viesť k postoju zatrpknutosti. Spolužitie so zatrpknutými osobami nie je ľahké. Akoby stále živili v sebe jed horkosti a veľmi často chcú prekonať svoje sklamania tým, že útočia na iných. V 12. kapitole Listu Hebrejom nachádzame tieto slová: „Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých.“ (Hebr 12,15). Je to veľmi dôležité vyjadrenie, ktoré upozorňuje, že jestvuje nebezpečenstvo premeškať Božiu milosť a už rastie v duši človeka koreň horkosti. Ak by sme každý deň nemali pred očami potrebu Božej milosti, tak aj v našom živote sa zapustí koreň horkosti a nebude ho také jednoduché vytrhnúť. Ako sa môžeme vyhnúť duchovnej zatrpknutosti a ako ju môžeme prekonať? Jakubov syn Jozef nám svojím príkladom dáva poučenie. Mal všetky dôvody na to, aby bol zatrpknutý, lebo jeho bratia ho predali do Egypta. V Egyte zažil do neba volajúcu nespravodlivosť a bol uvrhnutý do väzenia. Ako spracovávať všetky tieto negatívne skúsenosti?

Jozefov životný príbeh, všetky okolnosti jeho života, stali sa Božím znamením, ktoré nakoniec spoznali aj Jozefovi bratia. Sám Jozef vysvetľuje svoj životný príbeh slovami: “Boh ma poslal sem pred vami, aby ste sa zachránili.” Rozhodnutie bratov, že sa Jozefa zbavia a zabijú ho, Pán Boh premenil na znamenie života bez toho, aby zmenil konkrétny priebeh udalostí.

Jozef príbeh vo vzťahu k jeho bratom z ľudského hľadiska až do tohto kľúčového momentu bol veľmi bolestný, ale tu nastala chvíľa obratu.

Jozefov príbeh sa najprv javí ako opis ľudských vášní a ľudskej slabosti, ale potom neočakávane skutočnosti ľudských previnení premieňa Pán Boh na situáciu, cez ktorú sa napĺňajú prísľuby dané Abrahámovi. Jozef je Božím znamením, cez neho prichádza Božie požehnanie.

Božie požehnanie prevláda nad previneniami, ktoré sa prejavili v závisti, sebectve a v ľudskej hriešnosti celkovo. V tom sa zobrazuje ľudstvo padnuté do hriechu. Božie požehnanie prináša pokoj, blízkosť a návrat k vzájomnej prajnosti medzi bratmi. To je možné len vtedy, keď človeka, ktorého stretám, vidím ako Božie znamenie v mojom živote. Schopnosť vidieť tento rozmer blížneho ako Božieho syna alebo dcéry spôsobuje, že rodina a aj celý národ stávajú sa Božím ľudom. V tomto prípade ide o rodinu, ktorá je základným prvkom národa a ten národ sa má stať požehnaním pre všetky ostatné národy sveta. Boží ľud sa vytvára osobami, ktoré vo svojom živote žijú bratským spôsobom s ostatnými a ctia si v ľudskom bratovi a sestre Božiu prítomnosť.

Na Jozefovom obraze a v jeho slovách ako ich nachádzame v posvätnom texte nachádzame veľmi dôležité posolstvo o tom, ako sa dá prekonať zatrpknutosť, ako sa môžeme stať osobou, ktorá rada odpúšťa a ochotne podáva ruku na zmierenie. Je nevyhnutné odvrátiť pohľad od ľudskej zloby a upriamiť sa na skutočnosť, že náš život je v Božích rukách. Nepravdivé obvinenia a urážky boli dopustené v mojom živote, aby som mal príležitosť naučiť sa niečo dôležité. Aj keď to môže byť veľmi ťažké, pozerať sa takýmto pohľadom na nespravodlivosti, ale naisto mi to veľmi pomôže, aby som prekonal zatrpknutosť a naplnil sa pokojom a radosťou z Božej starostlivosti. Keď budeme v sebe obnovovať vedomie, že som milovaný Bohom, nebude nám také ťažké odpustiť a „zabudnúť“, ako sa to vyjadruje a robiť všetko pre to, aby prišlo k zmiereniu a aby sa rany zacelili.

Oratio

Pane, stvoril si nás ľudí slobodných a vieme, že pravá sloboda spočíva v slobodnej voľbe toho, čo je dobré, pravdivé a láskavé.

Sme tu však pred Tebou, vedomí si svojej slabosti, ale zišli sme sa v Tvojom mene.

Keď nesprávne použijeme našu slobodu, keď sa previníme, Ty to dopúšťaš, lebo nechceš nás slobody pozbaviť, chceš, aby sme sa pre Teba rozhodovali úplne slobodne.

Zároveň si uvedomujeme, že naše previnenia rozmnožujú na svete zlo, Ty nie si príčinou zla, ani priamo a ani nepriamo. Dopúšťaš zlo, lebo rešpektuješ našu slobodu, slobodu svojich stvorení. Na druhej strane však spoznávame s Tvojou pomocou, že vieš zo zla tajomným spôsobom vyvodiť dobro.

Obdivujeme, Pane, Tvoju všemohúcnosť. Ako to vyjadril svätý Augustín: „všemohúci Boh… keďže je nanajvýš dobrý, by nikdy nedopustil, aby v jeho dielach bolo niečo zlé, keby nebol až taký mocný a dobrý, že by neurobil dobré aj zo zla.“¹

Posolstvo Svätého Písma o Jozefovi potvrdzuje túto Tvoju moc a dobrotu, keď si premenil následky zlých skutkov Jozefových bratov na požehnanie pre vyvolený národ.

Tvoja všemohúcnosť, Pane, nesmiernou hojnosťou svojej milosti premenila aj najväčšie morálne zlo, aké sa kedy spáchalo, keď bol odsúdený, zavrhnutý a ukrižovaný Tvoj Boží Syn, na najväčšie dobro: na oslávenie Krista a na naše vykúpenie.

Prosíme Ťa, pomôž nám naplniť sa duchom dôvery v Tvoje tajomné pôsobenie a v Tvoju prítomnosť. Nebudeme oslobodení od utrpení, ktoré môžu mať príčinu v hriechoch iných ľudí, ale chceme sa posilňovať slovami apoštola Pavla: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8,28).

Tvoja milosť posilňovala mučeníkov všetkých čias, ktorí utrpeli zlo a usmrtenie následkom ľudských previnení, ale nepochybovali o zmysle svojich utrpení.

Svätý Tomáš Morus krátko pred svojou mučeníckou smrťou potešoval svoju dcéru: „Nemôže sa stať nič, čo by Boh nechcel. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.“²

Pane, Bože, Ty si Pánom sveta a dejín. Cesty Tvojej prozreteľnosti sú nám často neznáme. Iba na konci, keď sa skončí naše čiastočné poznanie, keď budeme vidieť Teba, Bože, „z tváre do tváre“ (1Kor 13,12) budeme úplne poznať cesty, po ktorých si priviedol svoje stvorenia aj cez drámy zla a hriechu až k odpočinku večného Božieho domova.

Kým sme však na ceste do Božieho príbytku, chceme sa posilňovať aj slovami svätej Terézie, ktorá nás povzbudzuje:

Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič neľaká.
Všetko sa pomíňa, Boh sa nemení.
Trpezlivosť dosiahne všetko.
Kto má Boha, tomu nič nechýba.
Sám Boh stačí.

Contemplatio

„Tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“

(Rim 8,28)

__________

¹ Svätý Augustín, Enchiridion de fide, spe et caritate, 11, 3.

² Margita Roper, List Alici Alingtonovej, (v auguste 1534).