Lectio divina úryvku z Prvého listu Korinťanom pod názvom Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý (1 Kor 12, 1-13) z cyklu Boh dáva Ducha bez miery.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 2. júna 2021.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (55,1MB)

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slová Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Život spoločenstva Cirkvi vychádza z pôsobenia Kristovho Božieho Ducha Svätého. Od počiatku Cirkvi však k životu spoločenstva patrila aj potreba správneho rozlíšenia a pochopenia pôsobenia Ducha Svätého.

Dnes sa budeme modliť na základe posvätného textu z 12. kapitoly Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom, ktorý sa dotýka tejto témy.

Svätý Pavol prišiel do Korintu na svojej druhej misijnej ceste pravdepodobne v zime na prelome rokov 50 a 51. Po založení kresťanského spoločenstva pokračoval vo svojich misijných cestách, ale s tamojšími veriacimi zostal v listovom styku. Na svojej tretej misijnej ceste pravdepodobne na jar okolo Veľkej noci v roku 56 po Kristovi, keď bol v Efeze, napísal list, ktorý my poznáme ako Prvý list Korinťanom.

Napísanie listu podnietili znepokojivé správy, ktoré sa dostali ku svätému Pavlovi, ale aj list samotných veriacich z Korintu, ktorí sa obrátili na svätého Pavla a žiadali v ňom odpoveď na konkrétne otázky. Jednou z otázok bola potreba správneho hodnotenia darov Ducha Svätého.

Venujme sa teraz už nášmu dnešnému úryvku.

Lectio

1Kor 12,1-13

¹ A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.
² Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. ³ Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom.
⁴ Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.
⁵ Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý.
⁶ A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
⁷ Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. ⁸ Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, ⁹ iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, ¹⁰ iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. ¹¹ Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
¹² Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. ¹³ Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.

Kontext úryvku

Svätý Pavol odpovedal na otázky a problémy spoločenstva veriacich v Korinte a z toho vyplynula aj potreba vyjadriť sa k pôsobeniu Ducha Svätého a k jeho darom.

V Pavlovom poučení o duchovných daroch, ako ho nachádzame v našom dnešnom úryvku, môžeme rozlíšiť úvodná časť (v. 1-3), potom nasleduje časť, ktorá zdôrazňuje, že pôsobenie jedného Ducha je mnohoraké (v. 4-11) a záverečný verš nášho úryvku poukazuje na význam jednoty veriacich.

v. 1: „A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.“

Apoštol oslovuje adresátov listu (v celom liste už dvanásty raz) dôverným oslovením „bratia“ a chce ich teda poučiť o duchovných daroch. Z Pavlovej formulácie na začiatku verša sa dá s veľkou istotou usúdiť, že apoštol chce odpovedať na otázku, ktorý mu vo svojom liste položili korintskí kresťania. Ako otázka v liste z Korintu znela presne, samozrejme už nie je dnes možné zistiť.

v. 2: „Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami.“

Svätý Pavol však nezačína začal hneď s poučovaním o duchovných daroch, pripomína korintským kresťanom najprv ich pohanskú minulosť. V tejto pohanskej minulosti, ktorú mala zrejme väčšina adresátov, poukazuje na príťažlivosť pohanských modiel, ktoré však označuje negatívnym prívlastkom ako nemé. Svätý Pavol chcel pravdepodobne vyjadriť silu a trvanie onoho priťahovania. Týmto pohľadom späť, chcel tiež pripraviť pôdu pre zvýraznenie kontrastu medzi tým, čo korintskí kresťania poznali a prežívali v minulosti, a tým, čo ako veriaci v Krista prežívajú v súčasnosti.

v. 3: „Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom.“

Apoštol sa snaží názorným spôsobom oznámiť svojim adresátom, že tí, ktorí uverili v Krista, sú už iní ako pohania. Z veriacich v Krista predsa hovorí Duch Boží. A preto nie je možné, aby niekto z nich spojil Ježišovo meno s kliatbou. Naopak, ich ozajstné vyznanie viery v Ježiša ako Pána je možné len pod vplyvom Ducha Svätého. Toto vyznanie „Ježiš je Pán“ bolo úplne základným vyjadrením viery tých, ktorí uverili v Krista.¹ Vetu s kliatbou v tomto konkrétnom prípade formuloval apoštol asi len preto, aby kontrast medzi vyjadreniami bol zreteľný a názorný.

v. 4-6: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“

Svätý Pavol sa dostáva k vlastnému poučeniu o duchovných daroch. Ako správny pedagóg neopakuje výraz "duchovné dary" z 1. verša, ale využíva podobné výrazy.

Najprv je to nepochybne dôležitá formulácia „dary milosti“.² O tom, že duchovné dary sú tiež dary milosti, nemožno pochybovať. Pavlovi ide o zdôraznenie ich rozmanitosti. Podčiarkuje myšlienku, že dary, ktoré udeľuje jeden a ten istý Duch, sú naozaj rozdielne a rozmanité.

Na zvýraznenie rozmanitosti duchovných darov potom svätý Pavol používa na ich označenie aj ďalší pojem a tým sú „služby“. Tým súčasne už tiež naznačuje význam týchto rôznych obdarovaní. Majú slúžiť a pomáhať druhým. Okrem alternatívneho označenie pre dary svätý Pavol uvádza tiež nového darcu. Namiesto Ducha je spomenutý teraz Pán, ktorým je samozrejme mienený Ježiš Kristus. Aj On je tým, kto rozmanité dary udeľuje.

Do tretice vyjadruje svätý Pavol podobným spôsobom rozmanitosť darov opäť novým výrazom na označenie darov ako „prejavy Ducha“. Nový je tiež podmet, ktorý za týmito účinkami stojí. Je to Boh, ten istý pôsobí všetko vo všetkých, ako apoštol výslovne pripomína. Robí tak pri treťom darcovi. Ale je to len kvôli zdôrazneniu na konci zoznamu, lebo svätý Pavol iste nechcel tvrdiť, že by Duchu či Pánovi nebolo možné pripísať, že pôsobia všetko vo všetkých.

Text s výrazmi Duch, Pán a Boh vo veršoch 4-6 bol potom v patristickej dobe využitý pre trojičnú teológiu. Samotný svätý Pavol však na tomto mieste asi nemienil hlbšie rozpracovať posolstvo o troch osobách v jednom Bohu, ale chcel zdôrazniť jednotný pôvod rozmanitých duchovných darov a využiť celú šírku známeho teologického posolstva kresťanskej viery.

Na mieste je tiež otázka, či rôzne výrazy pre duchovné dary, ktorých svätý Pavol použil vo veršoch 1 a 4-6, sú synonymá. V plnom zmysle to zrejme nie je možné tvrdiť. Ale možno povedať, že jednotlivé výrazy označujú skutočnosti rovnakého druhu, medzi ktorými však môžu byť charakteristické rozdiely.

v. 7: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.“

Pre správne chápanie duchovným darov je dôležité poznať nielen ich pôvod, ale tiež vedieť, aký je ich zmysel a účel. Účelom a zmyslom najrôznejších prejavov Ducha je ich úžitok či prospech. Už z predošlého je jasné, že musí ísť o úžitok pre spoločenstvo veriacich. Kritérium užitočnosti pre iných je podľa apoštola Pavla absolútne zásadné pre kvalitu života každého veriaceho v Krista.³ Preto tento princíp sa tiež určujúci pre duchovné dary.

v. 8-10: „Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky.“

Teraz svätý Pavol v rámci poučenia o duchovných daroch vymenúva ako príklady jednotlivé dary. Vypočítava ich za sebou deväť. Pri každom z prvých štyroch udáva výslovne jeho rovnaký pôvod od Božieho Ducha. Nie všetky použité výrazy sa dajú rovnako ľahko bližšie popísať a vysvetliť. V hrubých rysoch je možné predstaviť si, čo obsahuje dar múdrosti. Ide nepochybne o svedectvo o múdrosti, ktorá pochádza od Boha.⁴ Významovo ďaleko nemôže byť ani slovo „poznanie“, ale presný pomer oboch týchto darov k sebe navzájom nie je ľahké vymedziť.

Ak svätý Pavol ako ďalší dar uvádza vieru, je jasné, že nemôže myslieť na vieru, ktorú má každý, kto verí v Krista, ale iba na vieru, ktorá je mimoriadna, a to zrejme pre svoje viditeľné účinky.⁵ Pomerne jasný sa môže javiť dar uzdravovania, je zrejmé, že tento dar sa prejavuje rôznym spôsobom, iste sa vzťahoval na uzdravenia duchovnej i telesnej oblasti. Dar označený ako „schopnosť robiť zázraky“ môže mať súvis s uzdravovaním chorých, ale možnosti tajomného Božieho pôsobenia sú iste širšie. Dar proroctva označuje schopnosť tlmočiť Božiu vôľu (nie teda v prvom rade predpovedanie budúcnosti). Dar rozlišovať duchov sa asi dá charakterizovať ako schopnosť správne posudzovať duchovné skutočnosti.

Posledné dva dary zo zoznamu spolu súvisia. Prvý z nich tu svätý Pavol označuje doslova ako dar rozličných jazykov. Ide o dar hovoriť vo vytržení. Uvedený dar predstavoval zrejme hovorenia vo vytržení jazykom, ktorý bol nezrozumiteľný aj pre hovoriacu osobu a aj pre prítomných poslucháčov. Pre duchovný úžitok bolo teda potrebné takú nezrozumiteľnú reč interpretovať, čiže preložiť ju do zrozumiteľnej reči. A túto schopnosť interpretovať, čo to znamená, uvádza svätý Pavol ako deviaty dar z tohto radu darov.

Je iste oprávnená otázka, prečo apoštol vymenoval za sebou práve týchto deväť darov. Ako odpoveď sa ponúka možnosť, že to bolo preto, lebo v súvislosti so svojou otázkou ohľadom duchovných darov Korinťania tiež niektoré z nich vymenovali. Ale je to len jedna z možností. Druhou je iste nezávislá pastoračná voľba svätého Pavla.

Skutočnosť, že dar rozličných jazykov, čiže prežívanie duchovného vytrženia, uvádza až na konci zoznamu, hovorí dosť jasne v prospech usporiadania poradia darov za strany apoštola, pretože práve v Korinte bol tento dar zrejme vysoko hodnotený a cenený. Zoznam duchovných darov vo veršoch 8-10 však zrkadlí určitú čiastku duchovného života korintského spoločenstva veriacich, pokiaľ ide o duchovné dary.

v. 11: „Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.“

Po uvedených príkladoch duchovných darov svätý Pavol ešte raz zdôrazňuje ich pôvod od jedného a toho istého Ducha. Od neho všetky tieto rozmanité dary pochádzajú a on ich tiež osobne udeľuje každému podľa toho, ako sám chce. Za týmto dôrazom sa zrejme skrýva požiadavka vďačnosti a tiež skromnosti, ktorá nedovoľuje žiadne vyvyšovanie sa nad iných.

v. 12: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“

Svätý Pavol teraz prechádza k vysvetlenie jednoty spoločenstva veriacich v Krista pri mnohosti duchovných darov. Využíva k tomu obraz jedného tela, ktoré má mnoho údov. Tento obraz bol v apoštolovej dobe pomerne známy, použili ho rôzni autori už pred Pavlom. Originalita použitia tohto obrazu zo strany apoštola Pavla spočíva v zameraní na úctu ku každému členovi spoločenstva, ku každému údu Krista. Pre veriacich v Krista je základom ich života vzťah ku Kristovi a tento ich život sa dá charakterizovať ako jestvovanie v Kristovi.⁶ Preto je celkom zrozumiteľné, keď apoštol pri aplikácii obrazu tela s mnohými údmi hovorí o Kristovi.⁷

v. 13: „Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.“

Ale tento život s Kristom a v Kristovi je umožnený darom Ducha, ktorý dostali tí, čo boli pokrstení. A tento jeden Duch začlenil tých, ktorí boli pokrstení, do jedného tela a to bez ohľadu na ich náboženský pôvod (židia alebo Gréci, čiže pohania) a bez ohľadu na ich aktuálne spoločenské postavenie (otroci alebo slobodní). Jednotu všetkých pokrstených zdôvodňuje svätý Pavol ešte tým, že všetci boli napojení jedným Duchom.

Meditatio

Svätý apoštol Pavol nás pozýva, aby sme uvažovali o daroch Ducha Svätého, ktoré oživujú, organizujú a rozvíjajú spoločenstvo Cirkvi. Uvedomuje si, že dary Ducha sú rozličné, ale napriek rozdielnosti majú všetky jediný pôvod: sú to dary jedného Božieho Ducha Svätého, ktorý ich rozdeľuje podľa svojej vôle a svojej múdrosti.

Svätý Pavol nám odhaľuje tajomstvo, ako žiť naplno náš duchovný život v spoločenstve: Nikto z nás nie je bez darov Ducha, aj keď často veľmi živo pociťujeme našu neschopnosť, nie sme prázdne nádoby. Božie dary nie sú vážené ľudskou mierou, ľudskou výkonnosťou, ktorá sa zameriava na účinné výsledky. Z pohľadu Ducha každý z nás má svoje dary; a niekedy, čím sú naše dary pokornejšie, tým sú významnejšie a potrebnejšie pre dobrý a normálny život spoločenstva.

Sme oživovaní Duchom, ktorý z nás vytvára spoločenstvo Cirkvi, ďakujme teda predovšetkým za dary, ktoré dáva každému z nás. Všetci bez výnimky sme živým darom Ducha Svätého a nemôžeme uniknúť pred touto zodpovednosťou v mene falošnej pokory, s ktorou povieme, že - pokiaľ ide o Ducha - sme prázdni, že sme pripravení len prijímať a nie dávať, čiže sme neschopní s radosťou dávať všetko, čím sme, do služby iným.

Milujme, vážme si a oceňujme okrem našich darov Ducha aj dary Ducha našich bratov a sestier. Žijeme navzájom spojení jedni s druhými, preto dobro, ktoré vykoná jeden človek, sa odovzdáva aj druhému. Bohatstvo brata či sestry mne nič neuberá, je aj mojím bohatstvom. Dávať a prijímať sú v úzkom vzájomnom vzťahu medzi sebou. Každý dáva v miere, akou je schopný prijímať a každý prijíma v miere, akou je schopný dávať.

Každý z nás jednotlivo a osobne dostal dary Ducha, a preto svätý Pavol podčiarkuje zodpovednosť každého brata a sestry voči Duchu Svätému. Duch je Kristovým darom, ktorý sa odovzdáva jednotlivo, aby sme sa každý z nás jednotlivo mohli stať darom pre ostatných bratov a sestry.⁸

Oratio

A teraz sa modlime na základe katechézy svätého Cyrila Jeruzalemského o Duchu Svätom:

Bože, Duchu Svätý, slová Pána Ježiša nás vedú, aby sme vnímali Tvoje pôsobenie s pomocou skutočnosti, ktorá patrí k nášmu pozemskému životu. Pán Ježiš povedal: „kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4,14)

Bože, Duchu Svätý, Tvoje pôsobenie môžeme vnímať cez účinok vody. Od vody všetko závisí, je nevyhnutná pre život rastlín, živočíchov, človeka. Padá z neba v podobe dažďa, padá vždy tým istým spôsobom a v tej istej podobe, ale má mnohotvárne účinky, iný je vo viniči, iný v kráse ruží, iný vo všetkých ostatných veciach. Dážď sa nemení, či padá tu alebo tam, ale prispôsobuje sa stavbe tých, čo ho prijímajú a v každom vytvára to, čo potrebuje.

Aj Ty, Bože, Duchu Svätý, si jeden, si nerozdielny a predsa rozdeľuješ svoje dary každému, ako Ty chceš (porov. 1 Kor 12,11). A tak ako vyprahnutý strom, keď dostane vodu, aj ja, hriešny človek, keď som sa pokáním otvoril pre Tvoje dary, stávam sa duchovne užitočným a plodným a môžem prinášať duchovné ovocie pre dobro iných.

Obdivujem Tvoje pôsobenie v živote mojich bratov a sestier a spoznávam, že jedným dávaš múdrosť, iným povzbudzujúce svedectvo o Božom pôsobení, iní Tvojím darom uzdravujú zranených, smutných a trpiacich. Iným dávaš dar zdržanlivosti, aby svedčili o Tebe, iných napĺňaš láskou a obetavosťou v manželstve a rodine. Stávame sa bohatými na duchovné dary v spoločenstve, lebo každého, kto sa Ti otvorí, obohacuješ. V každom si iný, sám v sebe však ostávaš ten istý, ako je napísané: „Každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.“ (porov. 1 Kor 12,7)

Bože, Duchu Svätý, obdivujeme Tvoje pôsobenie v našich životoch, lebo prichádzaš so srdcom dôverného priateľa. Veď prichádzaš spasiť, uzdravovať, učiť, napomínať, posilňovať, utešovať, osvecovať myseľ najprv u toho, kto Ťa prijíma, a potom skrze neho aj u ostatných.

A tak ako ten, kto bol predtým vo tme, a potom zrazu uzrie slnko, vníma svojím telesným okom svetlo a jasne rozlišuje, čo predtým nevidel, aj ten, kto je otvorený pre dary Ducha Svätého, dostáva duchovné svetlo a nad svoje ľudské možnosti vidí, čo nepoznal.

(porov. Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského, Cat. 16, De Spiritu Sancto 1, 11-12. 16: PG 33, 931-935. 939-942).

Contemplatio

Kto sa napije z vody Ducha Svätého, ktorú dáva náš Pán, nebude smädný naveky a stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.

(porov. Jn 4,14)

__________

¹ porov. Flp 2,11: „aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.“
Rim 10,9-10: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.“

² 1 Kor 1,7: „takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus.“
1 Kor 7,7: „Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak, druhý inak.“

³ 1 Kor 10,24: „Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy iného.“
1 Kor 13,5: [Láska] „nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé“.

⁴ porov. 1 Kor 1,30: „Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“.

⁵ porov. 1 Kor 13,2: „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“
Mk 11,23: „Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.“

⁶ porov. 2 Kor 5,17: „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“
Gal 3,28: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi.“
Rim 8,1-4: „Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech, aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha.“

⁷ porov. 1 Kor 6,15: „Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie!“

⁸ porov. U. Vanni, Opojenie Duchom, KBD Svit 2005, str. 65-67.