Lectio divina úryvku z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom pod názvom Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom (Gal 5, 16-26) z cyklu Boh dáva Ducha bez miery.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 5. mája 2021.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (55,4MB)

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slová Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Život spoločenstva Cirkvi vychádza z pôsobenia Kristovho Božieho Ducha Svätého. Každý, kto ochotne prijíma dar Ducha Svätého, zároveň pociťuje, že jeho život je poznačený aj duchovným bojom, ktorý zvádza veriaci človek s telom a s nevyhnutnosťou utrpenia, ktoré vstupuje do jeho života.

Túto skutočnosť pozemského života prežívali veriaci kresťania od prvých čias, a preto nachádzame aj vo Svätom Písme Nového zákona viacero textov, ktoré sa zaoberajú touto situáciou.

Obráťme pozornosť k posvätnému textu z 5. kapitoly Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom, ktorý obsahuje povzbudenia a napomenutia pre duchovný život každého kresťana:

Lectio

Gal 5, 16-26

¹⁶ Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. ¹⁷ Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.
¹⁸ Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.
¹⁹ A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, ²⁰ modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, ²¹ závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo.
²² Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, ²³ miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.
²⁴ Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.
²⁵ Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.
²⁶ Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.

Kontext úryvku

Počnúc 13. veršom 5. kapitoly Listu Galaťanom svätý Pavol upresňuje pravidlá kresťanského života ako života pravej slobody a odhaľuje niektoré klamné predstavy. Svätý Pavol zreteľne ukazuje, že kresťanskú spásu prostredníctvom viery nemožno chápať iba ako záchranu na základe samotného poznania. Vieru si nemožno zamieňať s nejakým teoretickým poznaním. Kresťanská spása sa vzťahuje na celého človeka, chce obnoviť v človeku všetko, a preto vyžaduje priľnutie nielen rozumové, ale aj citové a vôľové, ktoré sa prejavuje aktívne a konkrétne.¹ Svätý Pavol vždy spája ohlasovanie viery s výzvou žiť z viery, s požiadavkou, ktorá vyžaduje súlad aj v skutkoch.

v. 16

Ako sa vyhnúť tomu, aby som bol strhnutý na zlú cestu? Ako odolať “telu”, čiže všetkým podnetom, ktoré odporujú Božej láske. Pavol vie veľmi dobre, že v tomto boji nestačia ľudské sily. Je nevyhnutné prijať od Pána Boha vnútorný dynamizmus, Božiu silu: Ducha, ktorý je schopný zvíťaziť nad telom. Pavol totiž hovorí: Kráčajte vo svetle a v sile Ducha a nevydávajte sa nebezpečenstvu, aby ste konali zlé skutky, ku ktorým zvádza telo. Apoštol nechce povedať iba to, že kto sa rozhodol nasledovať Ducha, nenasleduje telo, ale chce povedať, že Duch je silnejší a umožňuje víťazstvo nad telom.

Nejde tu o dva proti sebe stojace princípy. Keď to porovnáme s inými dualizmami, ukáže sa zreteľne rozdiel. V pravidlách kumránskej komunity, napríklad, dlhé poučenie vysvetľovalo, že Boh ustanovil pre ľudí dva protichodné dynamizmy. Jedným je „duch pravdy“ a druhým „duch zvrátenosti“. Dvaja duchovia. Pavol však nehovorí o dvoch proti sebe stojacich duchoch, ale o protirečení medzi Duchom Svätým a telom.

Kto prijíma pôsobenie Ducha Svätého má istotu, že zvíťazí nad telom. A z toho dôvodu musí byť postoj kresťana pozitívny. Dobrá taktika nepozostáva v tom, aby sa človek neustále staral o to, ako sa vyhnúť pádom, to je deprimujúca starosť, ktorá riskuje, že ešte zväčší nebezpečenstvo, ale dobrý duchovný prístup pozostáva v pozitívnej snahe vnímavosti voči impulzom Ducha Svätého.

v. 17
„Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“

Svätý Pavol vysvetľuje protiklad, ktorý jestvuje medzi náklonnosťami tela a podnetmi Ducha Svätého. On neohlasuje kresťanstvo ľahké, nehybné, bez boja. Práve naopak, stavia pred nás nevyhnutnú voľbu medzi dvomi dynamizmami, medzi dynamizmom tela a dynamizmom Ducha Svätého, ktoré „si navzájom odporujú“ (Gal 5,17).

Záver vety, ktorá vyjadruje dôsledok tohto trvalého protirečenia, je potrebné všimnúť si podrobnejšie.

Mnohí komentátori ho čítajú vo svetle textu zo 7. kapitoly Listu Rimanom: „Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem.“ (Rim 7,19). Táto veta opisuje situáciu človeka hriešnika pred stretnutím sa s Kristom. Ale i tak sa do prekladov 17. verša z 5. kapitoly Listu Galaťanom dostala formulácia: „Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“ (Gal 5,17)

Nie je to však celkom výstižný preklad, lebo spomenutý text sa vzťahuje na kresťanov nie na osoby bez Krista.

Pôvodný grécky text 17. verša preložený doslovne znie: „Aby ste nekonali hocičo, čo by ste chceli“, čiže aby ste nerobili to, k čomu by ste boli prípadne zvádzaný.

Túžbou nás hriešnych ľudí by bolo, aby sme mohli vyhovieť všetkým náklonnostiam, túžbam žiť pohodlne a bez obmedzení, túžbam po príjemnostiach každého druhu, aj zmyselných, sexuálnych, ale aj túžbam po duchovnej radosti a po čistej láske, zároveň aj túžbam ovládať iných a aj túžbe pokorne im slúžiť a podobne. Svätý Pavol vie o ľudskom srdci, často rozbúrenom rozličnými náklonnosťami a túžbami, a preto nám vlastne hovorí: Treba urobiť voľbu, nevyhnutne sa musíte rozhodnúť, to znamená, že sa treba jedného alebo druhého rozhodne zriecť.

v. 18
„Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“

V tejto povzbudzujúcej časti, ktorá je zreteľne odlišná od predošlej dlhej časti, ktorá obsahuje argumenty, Pavol nezabúda na tému kresťanskej slobody vo vzťahu k zákonu. Galaťanom hlása: „Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“ Kto sa nechá viesť telom, nachádza sa pod zákonom, lebo robí nemorálne skutky, ktoré zákon odsudzuje a trestá. Ale ten, kto sa nechá viesť Duchom Svätým, nerobí nič nemravné, ale koná dobré a veľkodušné skutky, ktoré presahujú priestor zákona.

v. 19-21

A tak apoštol vykresľuje obraz toho, čo spôsobuje telo (Gal 5,19-21) a obraz toho, čo pôsobí Duch Svätý (Gal 5,22-23). Tieto dve skupiny sú vymedzené príznačným spôsobom. Keď hovorí o tele, hovorí o skutkoch tela, keď vyjadruje pôsobenie Ducha Svätého, hovorí o ovocí Ducha, čo zodpovedá životodarnej plodnosti a nielen jednoduchej vonkajšej činnosti. Plodnosť predpokladá spojenie v láske. A naviac, skutky sú spomenuté v množnom čísle a ovocie v jednotnom. Tento rozdiel vedie k poznaniu jestvovania hlbokej organickej jednoty medzi rozdielnymi hľadiskami ovocia Ducha Svätého v protiklade voči rozptylu „skutkov tela“. V Liste Efezanom je rozdiel medzi skutkami a ovocím podčiarknutý výrazom „jalové skutky tmy“ (Ef 5,11).

Je zrejmé, že zoznam „skutkov tela“, ako ho nachádzame v 19. a 20. verši nášho úryvku, si nenárokuje na úplnosť. Treba poznamenať, že také skutky sa neohraničujú na to, čo zvyčajne nazývame „telesné hriechy“, ale zahŕňajú postoje a činnosti, ako je napríklad nesvornosť, hnevy, rozvracanie spoločenstva, ktoré nemajú súvis so sexuálnou nemiernosťou. Zoznam jasne ukazuje, čo Pavol chápe pod „telom“, čiže pod prameňom každého hriešneho skutku v ľudskej osobe a tým je sebectvo, sebaláska.

Prvé tri skutky „tela“ sa vzťahujú na prejavy sebectva a sebalásky v oblasti telesného života. Prvý pojem je osobitý: porneia v gréčtine vyjadruje nemravné používanie sexuality, smilstvo, cudzoložstvo alebo prostitúciu. Potom je tam grécky pojem „akatharsia“, čiže nečistota, je to menej výrazný pojem a môže vyjadrovať aj iné mravné previnenia, ktoré poškvrňujú svedomie (porov. prikl. Mt 23,27), ale používa sa často spolu s výrazom „porneia“ v zmysle previnenia proti čistote (porov. Ef 5,3; Kol 3,5). Obsah pojmu „aselgeia“ „chlipnosť“ je podobný. Tieto tri výrazy sa nachádzajú spolu aj v 2Kor 12,21 v pokarhaní voči niektorým korintským kresťanom.

Sexuálne neporiadky boli časté v helenistickej spoločnosti. Pavol musel bojovať proti týmto ničivým prúdom (porov. 1Sol 4,3-8; 1Kor 5,1-13; 1Kor 6,13-18).

Môže byť pre nás prekvapujúce, že Pavol prechádza od sexuálnej nemorálnosti k modloslužbe. Ale toto spojenie má svoje korene v biblickej tradícii, ktoré chápalo modloslužbu v rámci vyvoleného národa, Pánovej nevesty, ako tú najväčšiu prostitúciu (porov. Oz 1,2; Ez 16,15.25). Okrem toho v pohanskom svete bola prostitúcia často spojená s kultom, v niektorých pohanských chrámoch boli kultové prostitútky.² Pavol zo svojho pohľadu videl príčinný vzťah medzi modloslužbou a sexuálnymi previneniami, lebo keď chýba osobný vzťah s pravým Bohom, aj vzťahy medzi ľuďmi nenachádzajú vhodné zameranie a tak to často vedie aj ku veľkým sexuálnym zvrátenostiam.

Po modloslužbe sú spomenuté čary, čiže mágia. V Novom zákone sa spomínajú zriedkavo (len na tomto mieste a Sk 18,23), pričom v Starom zákone boli veľmi prísne odsúdené (porov. Deut 18,10; Mudr 12,4; 18,13; Iz 47,9.12).

Potom nasleduje pomerne dlhý výpočet previnení v osobných vzťahoch („nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, [...] závisť) a aj previnenia v spoločenských vzťahoch (rozbroje, rozkoly). Výpočet končí dvomi javmi, ktoré vyjadrujú nemiernosť v jedle a pití. Majú veľmi úzky vzťah s najbezprostrednejším významom pojmu „telo“. Samotný výpočet previnení je odstrašujúci.

Pavol podčiarkuje negatívny charakter ešte výstrahou o konečných dôsledkoch tých všetkých spôsobov správania sa a tými sú vylúčenie z prisľúbeného dedičstva a nemožnosť vstúpiť do Božieho kráľovstva, čo predstavuje hrozivú budúcnosť.

v. 22-23

Na druhej strane ako protiklad je opísané „ovocie Ducha“ (Gal 5,22-23). Protiklad nespočíva v detailoch, ale v celku. Zoznam totiž nezačína nástojením na čistotu a nedotknutosť, aby sa vyvážili smilstvo a nečistota, ale na začiatok zaraďuje „lásku, radosť a pokoj“, čo vytvára zásadne odlišnú atmosféru.

Duch Svätý nie je nasmerovaný k telu, aby s ním zápasil, ale ukazuje nezávislým spôsobom vlastnú cestu. Jeho ovocím je predovšetkým láska, veľkodušná Božia láska. „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5,5).

Kým „skutky tela“ sú prejavom sebectva, „ovocie Ducha“ je vždy láska v tých najrozličnejších formách. Láska prináša so sebou „radosť“, lebo zodpovedá najhlbšej túžbe srdca, najsilnejšej ašpirácii ľudskej osoby, ktorá bola stvorená, aby bola milovaná a aby milovala. K radosti sa pripája „pokoj“. Duch spôsobuje, že človek získava vnútorný pokoj, lebo ho vedie k prijatie otcovskej Božej vôle a dáva mu zvíťaziť nad všetkými nezriadenými náklonnosťami, ktoré by inak vyvolávali nekonečné vnútorné konflikty. Z druhej strany Duch Svätý tvorí pokoj medzi osobami, lebo ich vedie k dobroprajnosti a svornosti.

Po týchto troch základných rozmeroch ovocia Ducha, svätý Pavol uvádza niektoré osobitnejšie: „zhovievavosť“ ktorá vie čakať, „láskavosť“, ktorá je ochotná slúžiť, „dobrota“ s odvahou, „vernosť“, na ktorú sa dá spoľahnúť, „miernosť“, ktorá sa neuchyľuje nikdy k používaniu násilných prostriedkov. Posledným pojmom v tomto zozname je „zdržanlivosť“, ktorá sa dá rozumieť ako ovládanie sa v oblasti sexuality

V závere svätý Pavol opäť ako vo v. 18 pripomína a potvrdzuje svoju náuku o kresťanskej slobode: „Proti tomuto zákona niet.“ (v. 23) Aj v Prvom liste Timotejovi podobným spôsobom vyjadril náuku, že „zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, [...].“ (1Tim 1,9).

v. 24

Dve vyjadrenie vo veršoch 24 a 25 uzatvárajú predstavenie protikladu medzi telom a Duchom. Prvé hovorí o boji proti telu, druhé vyjadrenie pozýva ku životu vedenému Duchom Svätým. Prvé vyjadrenie sa odvoláva na ukrižovanie Pána Ježiša, druhé vyjadrenie sa odvoláva na dar Ducha Svätého.

Vo vzťahu k telu situácia kresťanov je postavená na spojení s Kristom. V krste sa obliekli do Krista (porov. Gal 3,27) A tak mu už patria. Kristus však bol ukrižovaný. A tak aj „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“ (v. 24). Toto energické vyjadrenie opisuje situáciu kresťanov spôsobom, ktorý na prvý pohľad by sa javil nezlučiteľný s tvrdením o kresťanskej slobode. Ako môže byť slobodná osoba, ktorá je pribitá na kríž? Nie je v tom protirečenie? Nie, kresťanská sloboda sa zhoduje dokonale s kresťanským ukrižovaním, lebo to, čo je ukrižované, to je v skutočnosti prekážkou pravej slobody, „telo s vášňami a žiadosťami“ a toto ukrižovanie je spojením sa s Kristom v láske, ktorá nás oslobodzuje (porov. Gal 2,19-20).

Pavlovo hlásenie zodpovedá požiadavke niesť kríž a nasledovať Pána Ježiša, ktorú nachádzame v evanjeliách (porov. Mk 8,34 a paralelné miesta). Svätý Pavol však používa paradoxnejšie vyjadrenie, lebo nehovorí jednoducho o nesení kríža, ale o pribití na kríž. Táto silná veta je veľmi cenná pre duchovný život. Chráni nás pre ilúziami a ukazuje nám cestu skutočne pravej slobody. Kresťanská slobody sa nezakladá iba na oslobodení sa od zákona, ale na oslobodení sa od vlastného sebectva. Oslobodenie sa od zákona totiž nie je úplné bez víťazstva na vlastnými hriešnymi náklonnosťami.

v. 25

Oslobodenie od nadvlády tela a teda aj od nadvlády zákona, aby bolo skutočne účinné, potrebuje učenlivosť voči Duchu Svätému. Apoštol pozýva ku konkrétnej učenlivosti. Hovorí o „konaní podľa Ducha“, o stotožnení sa s Duchom.

Je potrebné prijať Ducha Svätého, aby bolo možné žiť podľa Ducha Svätého. „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.“ (v. 25) Z druhej strany prijatý dar prináša dynamizmus, ktorý vyžaduje prijatie, ktoré je aktívne. Apoštol vyjadruje pozvanie v prvej osobe množného čísla: Konajme. A tak ukazuje, že povzbudenie neplatí iba pre Galaťanov, vzťahuje ho aj na seba samého.

v. 26

Povzbudzovanie a napomínanie pokračuje aj v 26. verši, ktorý je posledný v našom úryvku, ale ide do jednotlivostí.

„Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.“

Zameriava sa predovšetkým na vzťahové problémy v živote kresťanskej komunity. Prvým pokušením, ktoré treba prekonať, je pokušenie k vystatovačnosti, domýšľavosti, čiže k márnej sláve (v. 26), ktorá vyvoláva rivalitu a závisť, vytvára ničivú atmosféru.

Meditatio

Opakom a protikladom dynamizmu Ducha Svätého rozumieme typický dynamizmus tela, ktorý Pavol chápe v negatívnom význame ako vlastný egoizmus povýšený na systém. Každý človek z pohľadu svätého Pavla - ale mohli by sme povedať, každý kresťan, vzhľadom k tomu, že jeho reč sa obracia iba na kresťanské komunity - musí urobiť radikálnu voľbu: buď sa bude riadiť podľa Ducha, ktorý ho povedie k nezištnému zrieknutiu sa seba, alebo sa bude riadiť podľa tela a urobí aktívnym vo všetkom a pre všetko vlastný egoizmus. [...]

Urobiť kompromis medzi dvoma voľbami je nemožné: «Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete» (Gal 5,17).

Tak voľba tela - ako voľba Ducha - je osobnou zodpovednosťou, ktorá sa nedá na nikoho preniesť: prebieha vo vnútri, v srdci osoby.

Keď sa však ten, kto sa rozhodol pre telo, rozhliadne, ihneď si uvedomí, že nie je sám a v prostredí, v ktorom žije, nájde spojencov. A tak sa vytvoria sociálne štruktúry, strediská moci, celá organizácia pozemského života zameraná na sebecké potešenie a zatvorená transcendencii, ktoré sa budú pohybovať v rovnakej línii a vytvoria štrukturovanú sieť egoizmu. Toto všetko má za následok kolektívnu situáciu hriechu, realizovanú priamo ľuďmi tela a započatú vplyvom diabla.

Keď sa teda osobná voľba spája s tou kolektívnou situáciou, ktorá vyvíja tlak, spustí sa to, čo apoštol Pavol nazýva «zmýšľanie tela» (porov. Rim 8,6-7). Sú to podnety systematického egoizmu. Svätý Pavol hodnotí túto situáciu drasticky negatívne: «Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu» (Rim 8,7).

Podnety sa premenia na plán, stávajú sa projektom. Projektom neviazaného potešenia zo všetkého a následne bezohľadného využitia voči iným. V tele nemôže byť priestor pre lásku. Tento plán pohlcuje celého človeka a vedie ho až k tomu, že v ňom vytvorí zákon, dôležitú potrebu. Je to «zákon hriechu» (Rim 7,23), ktorý je v protiklade k zákonu Ducha.

Projekt tela tak vyvíja tlak na rozhodovaciu oblasť, ktorá sa nachádza vo vnútri človeka. Chce byť uskutočnený. Aby bol prijatý, smeruje tiež k tomu, že sa maskuje. Vlastný prospech vždy fascinuje. Keď si ho už človek vybral ako svoju hodnotu, priľne k nemu bez ťažkostí, každý návrh v tomto zmysle sa prijíma ľahko a smeruje k uskutočneniu. Človek tela a podľa tela sa nezdržiava mravným rozlišovaním. (porov. U. Vanni, Opojenie Duchom, Svit 2005, str. 60-62)

Na druhej strane však náš dnešný posvätný text otvára pozitívnu, konkrétnu, nie vysnenú perspektívu pre tých, ktorí prekonali vlastný egoizmus a usilujú sa riadiť požiadavkami, podnetmi Ducha Svätého:

«Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť» (Gal 5,22-23).

Láska, o ktorej Pavol hovorí je tá, ktorou prekonávame egoizmus: je darom, nezištnosťou. Radosť je tá, o ktorej hovorí aj Ján v Ježišovej «hodine», zvlášť hodine jeho utrpenia, keď on sám seba daruje celého ako obetu, brániac sa síce, ale teší sa z pokoja a radosti, ktoré chce, aby sa stali našimi: «Svoj pokoj vám dávam» (Jn 14,27). «Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná» (Jn 15,11). Nie je to ľahkovážna radosť na pobavenie. Evanjelista hovorí o radosti z daru, skoro ako parafrázu toho, čo Pavol povedal starým presbyterom Efezu zvolaným do Milétu: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35). Je to radosť toho, kto sa stáva darom pre iných a riadi sa zákonom nezištnosti.

Ďalej nasleduje pokoj, ktorý neznamená len nerušenosť, ale je synonymom radostnosti a vyrovnanosti, ktoré vznikajú z Kristovej blízkosti. Zhovievavosť neznamená len trpezlivosť, ale činorodosť, dobrotu, vernosť a zdieľanú vieru. Miernosť je neoblomná dobrota, činorodosť do krajnosti: «Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo» (Rim 12,21). Otvorenie sa pre Ducha Svätého vyžaduje aj sebaovládanie. Je to asketická voľba, ktorá nie je zameraná na seba samu, ale na slobodu od egoizmu, aby sme boli úplne učenliví a ochotní voči Duchu Svätému: «Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami) (Gal 5,24). Nejde o ukrižovanie nášho egoizmu tak, že hľadáme vždy niečo negatívne. Náš egoizmus bol ukrižovaný s Ježišom, učí Pavol. Teda ukrižovanie nie je naším ukrižovaním, ale Ježišovým ukrižovaním, na ktorom každý z nás prijíma účasť.

Keď vierou prijímame Ježiša, že on za nás zomrel a vstal z mŕtvych, smerujeme k zničeniu nášho egoizmu. Sila ukrižovania berie a prekonáva egoizmus tých, ktorí patria Ježišovi.

Ale veľkonočné tajomstvo sa chápe vo svojej nerozlučnej jednote: ak vierou prijímame Ježišovo utrpenie a smrť, zúčastňujeme sa aj na jeho vzkriesení. Svätý Pavol, ktorý zvyčajne vychádza z ukrižovania, dospeje vždy ku vzkrieseniu. Hovorí nám: «Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme» (Gal 5,25).

V sile Ducha totiž žijeme a zúčastňujeme sa na životodarnej sile Krista vzkrieseného: životodarná sila prechádza, vlastne sa vylieva od neho k nám. Máme teda k dispozícii silu, ktorá patrí vzkriesenému Kristovi a on v nás tvorí nový život.

Tu sa v plnom svetle ukazuje veľkonočné tajomstvo: skrze účasť na Ježišovej smrti prekonávame náš egoizmus; skrze účasť na jeho vzkriesení prijímame Ducha, ktorý nás nabáda a podnecuje k tomu, aby sme sa správali podľa Ježiša a v našom živote postupne prinášali ako dar jeho učenie a jeho pravdu. Je to na nás, na našom rozhodnutí, aby sme s úplnou ochotou prijali a nasledovali pôsobenie Ducha Svätého. (porov. U. Vanni, Opojenie Duchom, Svit 2005, str. 71-73).

Oratio

Pane Ježišu Kriste, naplň nás svojim Duchom Svätým, prenikni a ovládni nás tak úplne, aby náš život bol odrazom tvojho života. Zažiar v nás svojím svetlom, aby všetci tí, ktorých budeme stretať, pocítili tvoju prítomnosť v nás. Osvecuj iných cezo mňa, cezo mňa šír svoje svetlo na tých, ktorí sú mi zverení. Nech svedectvom o Tebe je sila nášho príkladu a táto sila nech pramení v láske, ktorou žije naše srdce pre Teba.

Dýchaj vo mne Duchu Svätý, aby moje myšlienky boli sväté!

Povzbudzuj ma Duchu Svätý, aby moje skutky boli sväté!

Pomáhaj mi Duchu Svätý, aby som miloval, čo je sväté!

Opatruj ma Duchu Svätý, aby som si chránil, čo je sväté!

Posilňuj ma Duchu Svätý, aby som nikdy nestratil, čo je tvoje sväté!

          (sv. Augustín )

Contemplatio

„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“

(Gal 5,22-23)

__________

¹ Gal 5,6: „Lebo v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku.“

² „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života.“ (Mudr 14,12).