P a s t i e r s k y l i s t

bratislavského arcibiskupa metropolitu
Mons. Stanislava Zvolenského

k sviatku sv. Martina z tours v roku 2026

Milí bratia a sestry,

v stredu 11. novembra sme slávili sviatok patróna Bratislavskej arcidiecézy svätého Martina a tak sa vám prihováram, aby sme si mohli zreteľnejšie uvedomiť naše duchovné arcidiecézne spoločenstvo.

V úryvku evanjelia sme počuli, ako Pán Ježiš hovoril v obraznom rozprávaní o „človeku, ktorý sa chystal na cestu, zavolal svojich sluhov a zveril im svoj majetok“ (Mt 25,14). Konkrétne sme počuli, ako „jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval“ (Mt 25,15).

„Talent“ bol staroveká rímska minca veľkej hodnoty, preto sa hovorí, že pán sluhom zveril svoj majetok, bola im totiž zverená značná finančná hodnota. Človek, ktorého Pán Ježiš používa ako obraz na znázornenie nebeského Otca, prejavuje svojim sluhom takú veľkú dôveru, že im zverí svoj majetok, bez toho, aby od nich požadoval jeho vrátenie. Navyše toto veľkorysé zverenie vykonáva s ohľadom na schopnosti každého z nich, bez toho, aby niektorého z nich vystavil ťažkostiam, že by musel urobiť niečo, čo nie je v jeho silách.

Podobenstvo kladie dôraz na vnútorný postoj, s akým sluhovia prijímajú to, čo im bolo zverené. Ako nesprávny postoj je predstavený strach. Tretí sluha sa bojí svojho pána, má strach pred jeho návratom, schová talent pod zem a tak zverený dar neprináša žiadny zisk.

Všimnime si, ako sluha odôvodňuje svoj strach. Hovorí takto: „Pane, viem, že si tvrdý [...].“ Z jeho slov je jasne zrejmé, že obraz, ktorý si vytvoril o pánovi, je skreslený. Prečo by bol Boh tvrdý? Preto, že mu daroval roky života na zemi a požiadal ho, aby priniesol ovocie? Preto, že mu dal telo, tvár, hlas a požiadal ho, aby ich používal tým najlepším spôsobom? Je tvrdý ten, kto nám zverí veci a nechá nám aj slobodu, aby sme s nimi mohli narábať, aby sme z nich mohli priniesť ovocie?

Z podobenstva vyplýva, že tretí sluha nevnímal ako „svoje“ to, čo mu bolo s takou dôverou zverené. Keď sa pán vrátil a on sa pred neho postavil, dal mu naspäť talent a povedal: „Tu máš, čo je tvoje“ (Mt 25,25). Sluha nechápal ako svoje poslanie to, čo dostal. Je pozoruhodné, ako Pán Ježiš zobrazil v tomto podobenstve nebezpečenstvo, keď pochybujeme o našom jestvovaní ako životnom povolaní, ktoré máme od dobrého Pána, ktorý nám dal podiel zo svojho majetku, teda zo svojho jestvovania a zo svojej lásky.

Prví dvaja to pochopili a dáva im to zmysel a radosť. Pán v podobenstve od nich nežiada, aby mu vrátili zverené peniaze; sluhovia prinášajú ďalšie talenty, nielen tie, ktoré dostali. Pochopili, že keď pán niečo daruje, daruje to naozaj, daruje to navždy. A to zúčtovanie v podobenstve je opísané nie ako vrátenie zverených hodnôt, ale ako pánova radosť nad tým, že tieto hodnoty boli rozmnožené.
Toto podobenstvo si získalo obľubu v úvahách veriacich a práve vďaka popularite tohto podobenstva sa talent, finančná hodnota, stala vyjadrením osobných daností a kvalít jednotlivého človeka, čiže jeho schopností a darov, ktoré má každý tak používať, aby priniesli ďalší osoh.

Aj my, každý z nás, sme dostali od Pána talenty. Okrem prirodzených daností sme obdarení aj duchovným bohatstvom, ktoré nám dobrý Pán zanechal prostredníctvom svojho syna Ježiša ako dedičstvo, aby sme ich zúročili: je to jeho Slovo, zachované v svätom Evanjeliu; krst, ktorý nás obnovuje v Duchu Svätom; modlitbu – „Otče náš“ –, ktorú vznášame k Bohu ako deti zjednotené v Synovi; jeho odpustenie, ktoré nám prikázal prinášať všetkým; sviatosť jeho obetovaného Tela a jeho preliatej Krvi. Toto je poklad, ktorý je nám zverený ako Ježišovým priateľom.

Podobenstvo kladie väčší dôraz na dobré ovocie, ktoré priniesli sluhovi, ktorí boli šťastní z prijatého daru, neskryli ho zo strachu a žiarlivosti, ale nechali, aby prinášal ovocie takým spôsobom, že sa oň podelili. Áno, to, čo nám Kristus daroval, sa znásobuje tým, že to darujeme ďalej, že to rozmnožujeme našou prajnosťou a láskou. Je to poklad určený na to, aby sa využíval, investoval a zdieľal so všetkými. Kľúčové posolstvo sa týka ducha zodpovednosti, každý z nás sme pozvaní a zodpovední, aby sme rozvíjali, rozmnožovali dobro, ktorým sme obdarovaní.

Obráťme pozornosť na nášho patróna svätého Martina a pripomeňme si, ako rozdelil svoj vojenský plášť, aby daroval ochranu pred chladom chudobnému mužovi. Uvedomil si, že talentom svojho jestvovania môže rozvíjať, keď bude vnímať vo svojom svedomí tajomný tichý hlas pozvania k dobru. On tento talent vnímania dobra vo svojom vnútri prejavil najprv darom svojho plášťa, potom ho rozvíjal tým, že prijal krst a postupne sa rozhodol darovať celý svoj život Kristovi, zanechal vojenskú kariéru, nasledoval povolanie k životu v modlitbe a následne prijal kňazskú službu a potom aj službu biskupa. Talent svojho ľudského jestvovania rozvíjal vnímavosťou na dobro a potom aj odovzdaním svojho života v duchovnej službe. Dá sa povedať, že z jednorazového skutku milosrdenstva na začiatku, sa stal spôsob jeho jestvovania. To, čo mu bolo zverené, akú mal zodpovednosť a čo vedel urobiť, to dával do služby Bohu a blížnym.

Aj vy, milí bratia a sestry, iste máte túto skúsenosť, ako ste vo svojom živote rástli od vnútornej radosti z jednotlivých darov k vašim životným rozhodnutiam, keď ste svoj život darovali, keď ste sa napríklad rozhodli pre manželstvo, alebo keď sa niekto rozhodol pre duchovnú službu. To je správne rozvíjanie talentu nášho jestvovania. Lebo zodpovedá tomu, na koho obraz sme stvorení. Zodpovedá to Božej dobrote a láske.

Rád by som v dnešný deň obrátil našu pozornosť na tých, ktorí sa rozhodli, že chcú dozrievať k darovaniu svojho života pre dobro svojich bratov a sestier v kňazskej službe. To dozrievanie sa uskutočňuje v kňazskom seminári. Uskutočňujeme veľkú rekonštrukciu kňazského seminára v Bratislave, aby boli vytvorené vhodné podmienky na rozvíjanie talentu kňazského povolania pre našich seminaristov. Prosím darujme im duchovnú podporu našou modlitbou a prosím, podľa vašich možností podporte aj finančne túto rekonštrukciu. Delíme sa tu s ostatnými, lebo kňazský seminár v Bratislave bude slúžiť aj pre seminaristov z ostatných diecéz Západnej provincie.

Ďakujem Pánovi za každého z vás, lebo žijete talent svojho života s túžbou, aby ste ho zodpovedne rozvíjali a rozmnožovali prostredníctvom darovania vás samých vo vzájomných vzťahoch a tak i vo vzťahu k nášmu Pánovi.

Nech sa teda hojne zveľaďuje dobro, ktorým ste obdarení a k tomu vám vyprosujem požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.

Mons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita