Pre biskupa Ostravsko-opavskej diecézy Mons. Martina Davida je tohtoročná Svätomartinská zbierka krásnym dôkazom česko-slovenskej vzájomnosti. “Vážim si, že sa dokážete deliť ako svätý Martin. O to viac, že núdznych máte určite tiež okolo seba, ale napriek tomu ste prejavili solidaritu s vašimi susedmi za hranicou. K takémuto bratstvu nás pozýva aj pápež František,” povedal otec biskup v pondelok večer po svätej omši v Katedrále sv. Martina, na ktorej bol hlavným kazateľom. Touto svätou omšou vyvrcholilo Svätomartinské triduum. Výťažok z tradičnej Svätomartinskej zbierky v Bratislavskej arcidiecéze bude tento rok venovaný rodinám, ktoré stratili svoje bývanie následkom prudkých dažďov a záplav na severnej Morave na území Ostravsko – opavskej diecézy.
Svätý Martin je pre Mons. Martina Davida biskupským vzorom. V homílii sa zameral na ekológiu ducha podľa príkladu sv. Martina. “Svätý Martin vo svojej dobe zrejme o ekológii príliš neuvažoval. S istotou však môžeme povedať, že žil ekológiou ducha, alebo vyjadrené negatívnym spôsobom nebol človekom s neekologickým, teda toxickým duchom,” uviedol otec biskup a pokračoval: “Toxický človek je zameraný na seba. Väčšina toxických ľudí je zameraná hlavne na seba. Často vnútorne veria, že sú stredobodom vesmíru a že ich potreby, priania a túžby majú prednosť pred ostatnými. Pre takýchto ľudí je potom celkom typické, že nie sú schopní vnímať pocity druhých a často si ani neuvedomujú, že svojím správaním môžu spôsobovať niekomu bolesť. Svätý Martin taký určite nebol. Do centra svojho života postavil Boha, do centra svojho života postavil Ježiša Krista. Od mladosti túžil po Bohu a chcel sa dať pokrstiť. Otec mu v tom bráni, ale Martin túžba po Bohu neopúšťa. Boh naďalej napĺňa jeho srdce a jeho život.”
Toxický človek je podľa Mons. Davida majetnícky - má potrebu ovládať a vlastniť. Toxickí ľudia sa neradi delia s inými ľuďmi o to, čo považujú za svoje - o veci, ale aj o priateľov či partnerov. “Martin taký nie je. Azda najzreteľnejšie to vidíme v najznámejšej epizóde jeho života, keď sa delí o svoj plášť s chudákom. Nepotrebuje ho vlastniť, pretože jeho srdce je plné Boha, ktorý je láska. Princípom lásky nie je vlastniť, ale dávať,” zdôraznil s tým, že najlepším liekom na majetníctvo je vďačnosť. “Denne ďakovať Bohu za dary, o ktorých svätý Pavol píše: „Máme rozličné duchovné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná.“ Nielenže o nich píše, ale vo svojich listoch za ne aj mnohokrát ďakuje Bohu,” upozornil otec biskup Martin.
A do tretice, toxický duch sa podľa neho prejavuje bezohľadnosťou až krutosťou. Takýto človek dokáže ostatných bezostyšne urážať, ponižovať, zhadzovať a vysmievať sa im. “Aj tu musíme povedať, že Martin taký nie je. Naopak, jeho vlastnosťou je pokora a skromnosť, ktorú si zachoval po celý život. Ako biskup žije s niekoľkými mníchmi v chatrčiach pred bránami mesta. Podnikal misionárske cesty po celej svojej diecéze a bol veľmi obľúbený u ľudí, najmä u chudobných. Keby bol bezohľadný, nebol by obľúbený. V jeho ústach nebola žiadna ľstivosť, nikoho nesúdil, nikoho neodsudzoval. Hovoril o Kristovi, o pokoji a milosrdenstve. Človek, ktorý slúži chudobným a trpiacim, vidí ľudský život v jeho realite a naučí sa rozlišovať, čo je v živote podstatné; že nie je dôležité ani tak to, čo človek vlastní, ale to, aký je sám v sebe a vo vzťahu k druhým,” zdôraznil biskup Ostravsko-opavskej diecézy.
Ekológia ducha svätého Martina vyrastá podľa neho z jedinej skutočnosti. Zo srdca, ktoré úprimne túži po Bohu, zo srdca, ktoré je neustále naplnené Božím duchom. Otec biskup uviedol, že najlepší spôsob, ako žiť ekológiu ducha, je nemať vyprázdnené srdce. Mať ho vždy naplnené Božou láskou, vďačnosťou. Nad vchodom do kostola svätého Martina v Krakove je nápis „Frustra vivit, qui nemini prodest“. Nadarmo žije ten, kto nikomu nepomáha“. “Nech naše srdce nie je prázdne, nech je plné Boha - to je ekológia ducha podľa svätého Martina,” zaželal.
Slávnostnú svätú omšu celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský spolu s pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom a viacerými kňazmi arcidiecézy.