Dielo bolo vybrané po medzinárodnej súťaži, ktorá sa konala v decembri 2023 a na ktorú prišlo viac ako tisíc prihlášok z 80 krajín na piatich kontinentoch. Do výberu bolo pozvaných 14 umelcov, ktorí predložili po dva návrhy.
Slovensko na stretnutí zastupuje národný riaditeľ Pápežských misijných diel Ivan Kňaze, ktorý sa zúčastňuje spoločne so zástupcami z celého európskeho kontinentu. Stretnutie združuje desiatky národných riaditeľov zo všetkých krajín Európy.
Medzi vnútorne vysídlenými osobami a utečencami v zahraničí rastie potreba humanitárnej pomoci, zatiaľ čo sa zvyšujú ekonomické a psychologické ťažkosti. Napriek všetkému zostáva túžba po návrate domov silná.
V Bazilike sv. Petra vo Vatikáne si 22. februára veriaci pripomenuli sviatok Katedry sv. Petra. Sochu Prvého pápeža „obliekli“ do slávnostného červeného plášťa a na jej hlavu položili tiaru.
Po nedeľnej svätej omši v Bazilike Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v rímskej štvrti Castro Pretorio sa pápež Lev XIV. stretol s členmi komunity, ktorú založil svätý Ján Bosco a ktorej je farnosť zverená.
V sobotu 21. februára 2026 sa konal formačný deň otvorený pre všetkých členov a kandidátov sekulárnych inštitútov, ktorý sa už viac než 10 rokov teší veľkej obľube. Zázemie poskytli Saleziáni don Bosca vo svojich priestoroch v Žiline.
V pondelok sa v pravoslávnej cirkvi začne obdobie Veľkého pôstu. V pastierskom liste patriarcha Bartolomej povzbudzuje veriacich k plnému zapojeniu sa do „času pôstu a obrátenia, pokory a modlitby, duchovnej bdelosti a solidarity“.
Polykarp bol žiakom apoštola Jána, takže patril do generácie priamych nasledovníkov apoštolov, ktorých nazývame „apoštolskí otcovia“. Polykarp bol najmladší a posledný z nich. Je tiež prvým svätcom biblickej doby.
Zemetrasenie s magnitúdou 4,3, ktoré v sobotu zasiahlo západné Slovensko, poškodilo aj 350-ročný rímskokatolícky kostol v obci Báč. Epicentrum otrasov bolo lokalizované pri Šamoríne.
Skupinu vedie generálny sekretár SKCH Filip Macák. Navštívi mestá Mukačevo, Kyjev a Charkov, kde sa stretnú s rodinami zasiahnutými vojnou a odovzdajú im materiálnu a humanitárnu pomoc.
Biskup Erik Varden, ordinár nórskeho Trondheimu a trapista, a zároveň predseda Škandinávskej biskupskej konferencie, začal vo Vatikáne pôstne duchovné cvičenia pre pápeža a vedúcich dikastérií Rímskej kúrie.
Štyri roky po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine na plnú škálu je viac než tretina ukrajinských detí utečencami, varuje detský fond OSN UNICEF. Tento stav sa týka 2 589 900 maloletých.
Tvárou v tvár zúfalej situácii na Ukrajine vyzval výkonný riaditeľ nemeckej katolíckej pomoci pre východnú Európu Renovabis, kňaz Thomas Schwartz, na „Marshallov plán pre dušu“ a záväznú perspektívu vstupu tejto krajiny do Európskej únie.
Pri príležitosti bolestného výročia ruskej invázie na Ukrajinu poskytol hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk, rozhovor o aktuálnej situácii v krajine.
V Bazilike svätého Františka z Assisi môže verejnosť od dnešného dňa, nedele 22. februára, po prvýkrát uctiť pozostatky sv. Františka, ktoré tu budú vystavené až do 22. marca.
Štyri roky od začiatku vojny proti Ukrajine si pápež Lev XIV. po modlitbe Anjel Pána znovu pripomenul „dramatickú situáciu, ktorá je všetkým pred očami“. Svätý Otec pozdravil aj slovenských žiakov.
Pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 22. februára, na Prvú pôstnu nedeľu, pápež Lev XIV. pozval veriacich hľadieť na Pôstne obdobie ako na svetlú a náročnú cestu vnútorného obnovovania.
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch sa prihovoril veriacim arcidiecézy pastierskym listom, ktorý sa čítal namiesto homílie pri všetkých svätých omšiach na Prvú pôstnu nedeľu 22. februára 2026.
Na prvú pôstnu nedeľu sa pápež Lev XIV. vydal do farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pri stanici Termini v Ríme neďaleko rímskej hlavnej stanice Termini.
Pápež Lev XIV. v sobotu 21. februára schválil päť dekrétov Dikastéria pre kauzy svätých. Čoskoro bude blahorečený Béchara Abou-Mourad, libanonský kňaz a mních z Baziliánskeho rádu Najsvätejšieho Spasiteľa od melchitov. Beatifikácia sa týka aj františkána Gabriela Mariu, ktorý žil vo Francúzsku na prelome 15. a 16. storočia. Uznané boli hrdinské cnosti talianskeho kňaza, indického kapucína a talianskeho laika chorého na sklerózu multiplex.