V katedrále si pripomenuli 64. výročie úmrtia Božieho sluhu Michala Buzalku [1]

V Katedrále sv. Martina v Bratislave bola v nedeľu slávnostná svätá omša na pamiatku Božieho služobníka Mons. Michala Buzalku, mučeníka a kandidáta na blahorečenie, pri príležitosti 64. výročia jeho smrti. Svätú omšu celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý pripomenul, že svätou omšou si pripomíname vzácneho svedka viery. Homíliu na svätej omši, ktorá patrí medzi podujatia Jubilejného roka v Bratislavskej arcidiecéze, predniesol dómsky farár a postulátor procesu blahorečenia Peter Slepčan. Ten uviedol, že Michal Buzalka miloval kríž. Pri kríži sa modlieval a do biskupského hesla si dal vetu “Cez kríž k svetlu”. V homílii ďalej dodal, že biskup Buzalka bol a je málo známy a ako postulátor procesu sa musel s tým vysporiadať. “Je to jeden z dôsledkov lásky ku krížu. Vedieť žiť v skromnosti, v ústraní. Vedieť žiť v tichu,” zdôraznil s tým, že z ústrania sa biskup Buzalka dostáva až po smrti. “Je to ako Božia odpoveď na jeho lásky ku krížu. Režimu sa nepodarilo utajiť jeho pohreb v Tábore,” upozornil Peter Slepčan. Životopis biskupa Michala Buzalku podľa TK KBS: Michal Buzalka sa narodil v roku 1885 18.septembra vo Svätom Antone, teológiu študoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za svätiaceho pomocného biskupa Trnavskej Apoštolskej administratúry. V rokoch 1939 – 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 obnovil vydávanie úspešného týždenníka Katolícke noviny. V rokoch 1940-1945 z poverenia pápeža Pia XII. vykonával funkciu vikára slovenskej armády. Aktívne spolupracoval na záchrane slovenských Židov. Po skončení II. svetovej vojny bol štyri mesiace väznený. V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 – 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe-Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe-Pankráci. Po šiestich rokoch väzenia prežil zvyšok života v internácii v Čechách. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Táboře, kde 7. decembra 1961 zomrel. Od roku 2002 prebieha proces blahorečenia biskupa Buzalku. Má titul Boží služobník.