Mons. Haľko: Je dôležité, zastaviť sa. Len vtedy môžeme čerpať silu od Ježiša [1]

Na Primaciálnom námestí v Bratislave bola v nedeľu 22. júna slávnostná svätá omša a procesia pri príležitosti Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Hlavným celebrantom slávnosti bol bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko, ktorý sa veriacim prihovoril aj v homílii. Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia z Primaciálneho námestia pred Kostol sv. Jána z Mathy (Trojička) na Župnom námestí. Tam otec biskup procesiu zakončil eucharistickým požehnaním.

V homílii Mons. Haľko upozornil na predmety, ktoré sú umiestnené na námestí, kde sa slávila svätá omša. Prvým bola studňa, ktorú chráni hustá mreža, aby do nej ľudia nehádzali mince. “Prečo je zvykom do studní a fontán hádzať mince s nejakým želaním? Podľa psychológov, hádzať mincu do vody je magický úkon. Niečoho sa treba zrieknuť, aj keď to má iracionálny rozmer. Nechávam to tam aj preto že som turista, som na ceste a potrebujem nejaký záchytný bod. Lenže niečo tomu chýba. Adresát. Ja o niečo prosím, po niečom túžim, ale koho prosím o pomoc? Nemá to adresáta, osobu, oporný bod,” uviedol.

Odpoveď podľa otca biskupa nachádzame na inom mieste. Je ním kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho. Je na ňom zobrazený kniežací a kardinálsky klobúk, 15 pozlátených strapcov. Lev s tureckým mečom v papuli. “To sú symboly svetského a cirkevného postavenia a moci. Uprostred týchto symbolov je pelikán. Symbol Ježišovej obety. Prečo je v erbe? Aby spochybnil všetko ľudské. A ukázal, že naše prosby nie sú pod vodou. Nie sú v úkonoch, ktoré nemajú biblické ukotvenie, ale v Ježišovi Kristovi, ktorý ako pelikán sýti mláďatá svojou krvou. Ježiš nás sýti svojím telom a svojou krvou,” zdôraznil bratislavský pomocný biskup a pokračoval: “My dnes Ježišovi odpovedáme, že nebudeme hádzať mince anonymným adresátom, ale všetko cenné dáme Jemu”.

Následne Mons. Jozef Haľko objasnil význam eucharistickej procesie po uliciach Bratislavy. Budeme dnes Ježiša sprevádzať po uliciach v našom milovanom meste , ktoré sú symbolom dynamiky, života, činností dobrých, menej dobrých, aj nie dobrých. Upozornil, že pri procesii budeme viackrát stáť. “To je dôležité, zastaviť sa. Len vtedy môžeme načerpať silu od Ježiša”.

Upozornil tiež, že urobíme počas procesie aj to, čo by sme v meste nikdy neurobili. “Budeme kľačať. Čo to znamená? Uprostred života, uprostred ulice, uprostred ťažkej krízovej situácie sa vieš pokloniť Ježišovi v zmysle: Je to Tvoje, nech je to pod Tvojou vládou, Tebe to odovzdávam. Teba prosím. Pomôž, zachráň ma. Nedaj, aby som bol nervózny na toho, kto je na mňa nervózny. Daj mi silu zastaviť sa pri tom, koho vidím v meste, že je stratený. Tých niekoľko sekúnd dôvery má v Božích očiach obrovskú hodnotu. Keď povieme: Ježiš pomyselne sa Ti klaniam. Vtedy žijeme vieru uprostred života”.